Máte poradu vo firme a horlivo diskutujete o návrhoch nového webu, ktoré vám pripravil grafik. Či je krajšia zelená alebo červená verzia. Či by mali byť použité dva stĺpce alebo tri. Či hore dáme jeden veľký obrázok alebo radšej viac menších. Koľko a kam dáme bannerov. Či by malo byť poradie sekcií také alebo onaké.

Čím väčšia firma, tým viac zapojených ľudí a oddelení, tým viac rozdielnych názorov a požiadaviek. Výsledkom býva často mix, kde sa chudák projektový manažér a grafik snažia vyhovieť všetkým.. a tak to aj nakoniec vyzerá.

Nová stránka je konečne hotová. Zmien je toľko, že neostal kameň na kameni. Firma vydala tlačovú správu, spustila kampaň a prekvapila svojich návštevníkov. Projektový manažér hľadá v analytikách, čo svieti na zeleno, aby mohol vedeniu ohlásiť rastové čísla. Avšak vnútri vie, že nie je niečo v poriadku.

Ako zistíme, či bol redizajn úspešný? Ktoré konkrétne zmeny dopomohli k zeleným číslam? A naopak, ktoré prvky boli krok vedľa? Ak bolo 30 zmien správnych a 20 zlých, vieme si nechať len tie dobré a tie zlé vyhodiť? O koľko viac by sme narástli, koľko konverzií naviac získali?

Zdroj: Princeton Marketing

Starý vs. nový Facebook

Zvyk je železná košeľa. Mať roky starý web, ktorý sa zo dňa na deň nahradí niečím novým, nepoznaným, nesie riziko odmietnutia zo strany používateľov. Dobre to vedia vo Facebooku, ktorý v prvých rokoch svojej existencie redizajnoval niekoľko krát. Zakaždým sa vytvorili stovky petícií a skupín s názvami typu “Ak túto skupinu joine 10 miliónov ľudí, vráti nám Mark starý dizajn”. Prípadne sa ľudia vyhrážali, že sociálnu sieť prestanú používať.

Facebook tak skoro pochopil, že redizajn nie je jednorazový projekt, ale dlhodobý proces. Mesiace pracovať na niečom, čo budú ľudia nenávidieť, nie je dobré ani pre používateľov, ani pre motiváciu zamestnancov. Zároveň chýbajú dáta i relevantná spätná väzba.

Vo Facebooku tak pristúpili ku zmene celého procesu. Týždenne spúšťajú desiatky mikro A/B testov, prostredníctvom ktorých testujú všetky hypotézy jednotlivo. Hodnoty si porovnajú s pôvodnými očakávaniami a analyzujú, ktorá zmena je tá správna. Výsledkom je, že web sa síce mení, ale návštevníci nič nepostrehnú.

Zdroj: Wikimedia Commons

Nová doba

Aj zahraničné top médiá prestali používať “šokovú terapiu”. K redizajnu pristupujú ako ku dlhodobému procesu, ktorý si vyžaduje adekvátnu pozornosť i kapacity. Zmeny robia po kúskoch, všetko si dôkladne otestujú, zmerajú a vyhodnotia.

Postupnosť krokov určujú podľa dôležitosti či prínosu. Zmeniť jednu vec môžu kedykoľvek, nepotrebujú na ňu toľko zdrojov a času ako na celý balík. Tým pádom môžu úpravy uvádzať rýchlejšie „do života“. Prvá zmena nemusí čakať, kým sa dokončí aj päťdesiata. Často zistia, že kým sa k tej poslednej dostanú, trendy alebo situácia na trhu sa zmenili. Oni sú okamžite schopní flexibilne reagovať na novú situáciu.

Vďaka novému procesu svoje zdroje využívajú rovnomerne, bez nárazových prác. Grafik už nemusí čakať, kým produkťák napíše špecifikáciu, programátor nečaká, kým to grafik dokreslí, testeri nečakajú, kým je na čo klikať...

Keďže redizajnujú po krokoch, zmeny sú schopní vyhodnocovať samostatne. Dáta sú separované a vedia presne povedať, čo aký vplyv vyvolalo. Zlé, resp. nefunkčné veci vyhadzujú, tie dobré a fungujúce si nechajú. Tým pádom je finálny produkt lepší a zodpovední ľudia majú dobrý pocit z vykonanej práce.

Čerešnička na torte: používatelia si nič nevšimnú = žiadne zbytočné emócie.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.