Žijem aj pracujem v Ružinove a keďže nemám rád hypermarkety, nakupujem v malých potravinách. Nie že by som bol hipster, ktorý potrebuje paradajky pestované pod závlahou z panenských sĺz, len som pohodlný - nechce sa mi preháňať auto, trepať sa 15 minút do obchodu a potom ďalšie dve hodiny blúdiť širokými bulvármi hypertesca, pokým nájdem polku chleba, paštiku a dve horalky.
Pod oknom mám malé potraviny a hoci sú ceny v nich vyššie, oceňujem, že pri nákupe v nich nezabijem dve hodiny. Chodím tam často a pre dve postaršie panie som už taký “večierkový" štamgast. Jedna z nich sa volá Gitka, zdraví ma už od dverí: “Aha - ho, ide mladý pán”, s takým tým dôrazom na mladý. Okrem toho, že mi Gitka pravidelne lichotí, mi raz dala zadarmo vianočku. Chodím tam rád, lebo blízko, lebo Gitka. Pred pár mesiacmi však začali potraviny rabrandovať a na polepe predajne pribudol odkaz, že sa "menia k lepšiemu". A že hľadajú zamestnancov, ktorí toto posolstvo z polepu dokážu naplniť.
Pár dní nato som naklusal do potravín a Gitka tam nebola. Je čas dovoleniek, hovorím si, Gitka isto vyštartovala s vnukmi do Tatier alebo tak. Prichádza druhý týždeň a Gitky stále niet. Tretí detto, po Gitke ani chýru, ani slychu. Namiesto toho sa do obchodu nasťahovali nové, mladšie predavačky. Majú kamenné tváre ako právnici z amerických filmov, žiadne že “mladý pán”, žiadna vianočka zadarmo. Odkedy Gitky nie, zrazu sa aj tie ceny zdajú privysoké, za takýto servis.
A do toho sľub zmeny k lepšiemu stále svieti z polepu. Neviem, či Gitku niekto z obchodu vypudil a nahradil ju mladším (a papierovo výkonnejším) človekom a ani o tom nejdem špekulovať. Možno len išla na zaslúžený dôchodok. Ale proste od toho momentu je servis horší. Chýba mi tam ľudskosť, za ktorú som bol ochotný priplatiť. Zrazu aj to Tesco o dve ulice nie je až tak ďaleko. Odrazu. Čo mám robiť? “Shut up and take my money.” Vráťte mi Gitku a berte si peniaze.
Čo tým chcem povedať? Že v marketingu a obzvlášť v segmente služieb je potrebé budovať značku skutočne od dola hore a často je márne niečo deklarovať v reklame, keď to v realite viazne. Treba si urobiť poriadok na nižších poschodiach, tak aby značka na jednej strane niečo sľúbila a na druhej to doručovala. Mať ľudí, ktorí sa usmejú, poprajú pekný deň a darujú vianočku. Ľudí, ktorí vlastným nasadením zabrania tomu, aby komunikácia nebola len prázdne frázy a usmiati dvadsiatnici z fotobanky. A ako by sa to malo robiť? Pozrite sa na to, ako to robia mladé bratislavské gastrá alebo si zanalyzujte komunikáciu bublinkového operátora. Od hora dole, cez customer care, produkty až po brandovú komunikáciu. Nájdete tam Gitky, ktoré im robia marketing. Hľadajte ich aj vy a nechajte Gitky budovať vám značku.
Jaro Horváth o sebe:
"Mám rád dizajn starých škodoviek, potulovanie po svete a príbehy vo všetkých podobách. Pracujem ako Strategy planner / Social media teamleader v reklamnej agentúre Creo Young & Rubicam, kde pre najväčšie slovenské značky hľadám cestičky, ako urobiť reklamné aktivity tak, aby boli pochopiteľné a jasné zákazníkom."