Po novom roku som sa zúčastnil celoslovenského osobného prieskumu s témou "mladí vo veku 14 až 19 a sociálne siete". Človek môže mať dojem, že sa toho veľa nedozvie, veď, pán boh zaplať, minimálne k tej hornej hranici nemáme až tak ďaleko. A navyše, každý má v rodine aspoň jedného tínedžera, čo na tom, že sme sa s ním nikdy nerozprávali, lebo má pozornosť len pre mobil. Pár poznatkov z prieskumu som vypísal a aj keď sa môžu zdať samozrejmé, skúsme podumať, či ich aj reflektujeme vo svojej práci.
Nelajkujú značky. Nechce sa im, príde im to neprirodzené, tak isto, ako ich rodičia nelajkovali reklamy v televízore. Akurát len my marketéri si myslíme, že je v poriadku vziať obyčajné video, nahovoriť si, že je spontánne a virálne, a čakať, že sa za ním potrhajú. Nepotrhajú. Zaujímavá situácia ale nastáva pri otázke, či to video poznajú. Poznajú.
Sledujú diskusie pod statusmi. Napriek tomu, že 95 % mladých sa nezapája do komentovačiek, 95 % z nich priznalo, že diskusie sledujú, ba dokonca si ich preposielajú so slovami: “Ber popkorn a sleduj". A potom o nich debatujú a utvárajú si názor. Nepodceňujte silu diskusií a to ani vtedy, keď je tam “len pár komentíkov”. Desať komentárov uverejnených, sto nenapísaných. Ale v mysli už vznikli. A to je pre niekedy horšie, než keby to niekto raz napísal.
Veľmi veľa chatujú. Výskumy tvrdia, že až 70 % všetkej social aktivity sa deje mimo zraku verejnosti - v chatoch. Slovenská mládež to potvrdzuje. Nechce sa im nič zdieľať na Timeline, len sem tam zmeniť profilovku. Na Facebook sa chodí konzumovať, interagovať sa chodí do Messengerov. Jedna z najdôležitejších výziev tohto roka bude schopnosť dostať sa práve do tejto “šedej zóny”.
Berú Goga ako mainstream. “Gogo? Už bol v televízore, natáčal videá s prezidentom.” Na jednej strane si Gogo buduje značku a zvyšuje zásah a možno aj pomáha dobrej veci, na strane druhej, sa pre mladých stáva prefláknutým. A tí už majú nových hrdinov, napríklad PPPeter.
Si lajkujú navzájom. Zaujímavé je pravidlo reciprocity v rámci lajkovania. Lajkujem tomu, kto lajkoval mne. Ten zas lajkne na oplátku mne a takto dokolečka. Zaujímavé je nie len to, že tak konajú, ale že to vedia aj otvorene pomenovať. Identifikovať tých, ktorí majú v rámci reciprocity rozhodené siete čo najširšie, môže byť pre marketérov náročné, ale efektívne.
Nerozlišujú online a ofline. Insight z dospeláckeho sveta: Na akcii stretnete niekoho, opijete sa spolu a do rána debatujete ako najlepší kamaráti na svete. Keď sa ale stretnete na druhý deň, komunikácia viazne ako kamión na Čertovici. Internet priniesol do nášho života podobné trable: na Pokeci lietali RPčky rýchlosťou svetla, ale realita pri osobnom stretnutí bola ťaživá. Toto ale mladí nemajú. Oni totiž ABSOLÚTNE nerozlišujú medzi offline a online. Narodili sa v dobe, keď je pre nich spojenie týchto svetov prirodzené rovnako, ako akné alebo malé vreckové. Veru, žiadne trápne chvíľky pri prechode z online do offline.
A kde sa “socializujú? S náskokom najviac na Facebooku, je zdrojom všetkého - zábava, vzdelávanie, videá, prelinky na webky. Ale zároveň sú na ňom najviac škrobení, lebo rodičia, lebo starkovci a tak ďalej. Potom je tu Instagram, najmä fotky, ale idú si aj Stories. Snapchat? Nič moc, nainštalovali sme, vyskúšali sme, ale nepoužívame. A kde sú najviac v pohode? Messenger. Jednoznačne a s náskokom. Myslím, že záver si vie každý urobiť sám. Príjemné dumanie nad mladými.
Jaro Horváth o sebe:
Mám rád dizajn starých škodoviek, potulovanie po svete a príbehy vo všetkých podobách. Pracujem ako Strategy planner / Social media teamleader v reklamnej agentúre Creo Young & Rubicam, kde pre najväčšie slovenské značky hľadám cestičky, ako urobiť reklamné aktivity tak, aby boli pochopiteľné a jasné zákazníkom.