Trochu bulvárny titulok.
Ja viem.
Som v Dubaji. Asi 12 hodín.
Vyhrali sme lokálnu startupovú súťaž pred pár mesiacmi.
Iba preto, lebo výhrou je otvorenie firmy. A nejaké to PR.
Lebo my potrebujeme byť vidieť.
Práve rokujeme s najväčšou emirátskou bankou o spustení pilota STAFFINO. No. Už som sa pochválil, teraz môžem povedať, čo som chcel.
Naskočil som na metro. Viete ako. Tak v chvate.
Keď bežíte schodíkmi hore k metru a ľudia už húfne schádzajú dole.
Nemyslíte na to, ako vyzeráte.
Posledné tri sekundy myslíte, či sa rozbehnúť alebo nie.
Už vidíte roztvorené dvere. A natlačených ľudí.
Väčšina z nich sa tvári ľahostajne.
Ostatní sa tešia, že to nestihnete.
No a vy ste to stihli.
Metro sa pohne.
Ani tak nešklbne. Ako ste bežne zvyknutý v našich električkách.
Tvárim sa, ako keby som nastúpil pred desiatimi zastávkami a nie desiatimi sekundami.
Šmátram rukou. Konečne som našiel nejakú tyč.
Stojím. Jedna zastávka. Druhá zastávka.
Piatykrát kontrolujem plán zastávok nad hlavou.
Počítam, koľkokrát zastaneme, kým vykročím.
Majú to tu rozumnejšie ako v Londýne.
Zastávky sú predznačované číslami. Aké jednoducho geniálne.
Hovorím si, to bol dobrý copywriter.
Nemusíte vysvetľovať zložité názvy. „Vystúp na 34.“
Už aspoň viem, čo tým ten pán na informáciách chcel.
Chcel mi dobre.
Už keď ma nebaví pozerať na ten plánik metra,
tak začnem pozerať na ženy stojace okolo mňa. Je ich dosť.
Reklamných plagátikov zas pomenej.
Vravu a ruch naokolo nevnímam.
Pozerám na taký jeden ružový plagátik hovoriaci:
ARE YOU IN THE RIGHT CABIN?
No hej, pomyslel som si. Mrknem okom hore na mapku metra.
Ešte dve zastávky. Pochválim sa v duchu.
I am in the right cabin.
Vytáčam krk a sledujem znova ten ružový plagátik.
Upútalo ma to ich písmo. Porovnávam ho s angličtinou.
Vrava vo vozni rastie.
Ešte si hovorím, aké je to pekné. Vyzerá to ako výšivka.
Rozmýšľam, či sa im to písmo dobre číta zdiaľky.
Asi áno. Nechal som plagát a obzeral som sa ďalej.
Nejaká žena ukazuje na ten plagátik.
Dochádza mi, že tá vrava je o mne.
Stojím v časti vozňa, kam muži nesmú.
Najskôr som sa musel vysporiadať s tým, že nemôžem stáť vedľa žien.
Tým, že som sa odšúchal za ružovú čiaru v druhej polovici vozňa.
Potom som si to už mohol v pokoji vybaviť s tým ružovým plagátikom.
Nebol som si istý, či som tupý ja alebo on.
HEDLAJN. PODHEDLAJN. Ten som si prečítal až teraz.
S veľkou námahou v očiach:
Asi to nepísal ten istý, kto vymyslel čísla pred zastávkami metra.
Hlavný hedlajn ARE YOU IN THE RIGHT CABIN je nejednoznačný.
Nejasný. Zbytočne kreatívny. A podľa mňa zlý.
Hlavný hedlajn mal byť NO MEN IN THIS CABIN.
Ani potom by som si možno neprečítal ten malý subhedlajn.
Ale vedel by som aspoň, že tu nemám stáť.
Ja len tak, aby sme nezabudli.
Keď robíme kampaň na hypotéku so skvelým úrokom.
Že dať úrokovú mieru do hlavného hedlajnu nemusí byť odveci.
PS:
Podľa internetov túto pokutu 100 dirhamov ($27) zaviedli pred necelým rokom.
Štatistika hovorí, že za prvé dva mesiace ju dostávalo v priemere 95 mužov denne.
Zaujímalo by ma, aká by bola štatistika s mojim hedlajnom.
Napíšem na dubajský dopravný podnik.