„Pred piatimi rokmi prišiel za mnou šestnásťročný chalan, že by si chcel na Stanici urobiť akciu. Povedali sme mu, že dobre a čakali sme, že tam príde dvadsať jeho rovesníkov a budú sa zabávať. On urobil normálnu konferenciu, na ktorú prišlo 150 ľudí.“
Sedíme s manažérom žilinského kultúrneho uzla Stanica Záriečie Robom Blaškom a ten chalan si hovorí Franz Milec. Je práve čerstvý devätnásťročný maturant, teší sa na filmovú vedu na VŠVU a organizuje piaty ročník BarCampu.
Čo je BarCamp
BarCamp je medzinárodná sieť otvorených konferencií, na ktorých sa z účastníkov stávajú prednášajúci. Preto som v Žiline. Keď sme so skupinkou vybraných šikovných študentov pred mesiacom zabezpečovali TEDx, Franz bol členom našej „sociálno-mediálnej úderky“ (tu je o tom viac) a v rámci debaty sme spískali aj moju účasť. Celkom vhodne, lebo som sa práve v tom čase zamýšľal nad tým, že sociálne médiá sú vlastne atavizmom. Ale o tom neskôr.
Stanica RulezZáriečie
Teraz sme na Stanici Záriečie. Kto tam nebol, nech tam beží, je to krásny kultúrny priestor, vybudovaný z lokálnej stanice. Priateľský voči dospelým, deťom, zvieratám aj rozprávkovým bytostiam, ako sa dozvedám z knižiek a plagátikov. Marek Adamov a spol. dokázali veľkú vec, vybudovať fantastický revír kultúry a kultivovanosti. Žilinčania si dokonca nemyslia, že Stanica je miesto so zvýšeným výskytom feťákov (lebo kde sa robí alternatívne kultúra, tak tam musia byť feťáci, no nee?), ale radostne tam chodia a/alebo púšťajú svoje deti na detské akcie lebo vedia že to je dobré a priateľské miesto.
Prednášky sa konajú v troch priestoroch, každý iný a každý skvelý. Veľká sála postavená z 3000 pivových prepraviek (materiál zadarmo, resp. za reklamu – geniálne), podkrovný intímny divadelný priestor a v samotnom bare.
Začínajú prednášky. Pripravujem sa na tú svoju, takže nestíham všetky, ale niektoré si nenechám ujsť.
Čo som stihol
Programátor Peter Druska mal nápad, ktorý by mohol preraziť aj vonku, vymyslel hru, založenú na augmentovanej realite, počítač vám vygeneruje guľôčky a vy ich musíte v teréne naozaj „vyzbierať“. Tak sa vlastne meníte na „pacmana“ z niekdajšieho osembitového herného hitu. Viac nájdete na www.spherie.com. Michal Král vysypal, ako vybudovať úspešný e-shop, a vysypal toho veľa.
Bohumil Stejskal, publicista, ktorý sa tak v skutočnosti nevolá, hovoril o sebe a aké je to žiť s inou identitou. Juraj Grečnár (inak náš ďalší kolega zo sociálnomediálnej úderky) „zábil“ aktuálnou prezentáciou na tému SOZA a čo s ňou, pričom vyzval na zbieranie návrhov, ako to celé zmeniť. Scenárista Miro Šifra prenikal do utajených oblastí mozgu a vnímania. Ten mozog si naozaj s nami niekedy robí, čo chce.
Radovan Grežo sa zamýšľal nad tým, prečo je väčšina reklám sračka (využívajúc svoj typický explicitný jazyk) a mal úspech. No a Franz Milec hovoril o budúcnosti umenia, hlavne výtvarného umenia a hudby a predstavil niekoľko zaujímavých aplikácií na tvorbu hudby pre iPad.
Prednášky na BarCampe majú 45 minút, teda možnosť ísť celkom do hĺbky, čo niektorí prednášatelia aj využili a potom človek už prestal vnímať (napríklad SEO sa naozaj nedá vyložiť za taký krátky čas v takom objeme, ako to chcel prednášajúci) ale inak sa dá povedať, že na to, že line-up vzniká samovoľne, bola úroveň veľmi fajnová.
Čo som stihol ešte
Rozhovory, stretnutia (lebo BarCamp je o komunikácii), čerstvú obedovú bagetu (sponzorskú, free), zabŕdnutie do debaty o autoroch, aby sa náhodou v rámci hnevu na SOZA nespochybňovalo aj právo na duševné vlastníctvo, no a samozrejme moju prednášku. Tu sú jej tézy vo veľkej skratke:
Sociálne médiá ako atavizmus
Bol som so psom na dlhej prechádzke pri Dunaji a nemal som v smartfóne zapnuté dáta, lebo som ich v ten mesiac nejako prekročil a nechcel som doplácať veľké peniaze. Chýbalo mi to. Ale nie preto, lebo by som potreboval nasávať nové informácie (na prechádzkach so psom nezvyknem čítať noviny), ale chýbalo mi zdieľanie. Poslať priateľke pár fotiek cez viber, tú najkrajšiu šérovať na fejzbúku, možno (no dobre, tak som závislý) prečítať si nejaké statusy a tweety. Reagovať na ne.
Informačnú dobu nahrádza doba zdieľania. Nepotrebujeme už sústavný prúd informácií, respektíve, cesta sa stala dvojsmerná. Pri zdieľaní dobrovoľne dávame značný kus svojho súkromia, ktoré sa prekrýva so súkromím iných. Z mestskej izolácie sa tak vraciame do časov menších osád, alebo dokonca do kmeňového zriadenia. Tam ľudia o druhom často vedeli viac ako on sám o sebe, pričom toto zdieľanie bolo nevyhnutné, lebo posilňovalo komunitu. Izolované individuality môžu vytvoriť nanajvýš hackerskú skupinu, ale nie fungujúci ľudský kolektív. Facebook je preto taký úspešný, lebo ľudia skrátka cítia potrebu prekrývať svoje životy so životmi iných.
Totemy a rituály
Ku kmeňovým zriadeniam patria aj totemové masky a masky zvierat, ktoré nám dávajú inú identitu. Stačí si kliknúť na facebooku zložku „priatelia“ a vykuknú na vás zvieratá a aj rôzne iné tvory. Podobnosť je do oči bijúca.
Človek je naprogramovaný pre život v menších spoločenstvách, americká psychológia hovorí, že optimálny počet členov skupiny, ktorú môžeme zahrnúť osobnou láskou, je jedenásť; podobnosť s futbalovou jedenástkou je určite náhodná. Existencia väčšej skupiny môže držať pokope len vďaka kultúrno-ritualizovaným spôsobom chovania, ktoré si väčšinou neuvedomujeme.
Facebook nepozná „veľké“ rituály v zmysle bohoslužby, ale je plný takéhoto ritualizovaného chovania a do značnej miera je už tak naprogramovaný, aj keď niektoré fičúrky (napríklad mne doteraz záhadné „šťuchnutie“) sa neujali. Plus malé osobné rituály.
Emócia
Emócia vo vývoji jednotlivca aj ľudskej spoločnosti predchádzala racionálnemu uchopeniu sveta. A na sociálnych sieťach jednoznačne kraľuje. Ňuňuňu fotky zvieratiek sa divoko šérujú a aj v soc-media marketingu vyhrávajú značky, ku ktorým má človek emotívny vzťah, a napríklad finančné inštitúcie, čo je napriek všetkým snahám symbol neemotívnosti vo vnímaní značky, majú minimálnu podporu. Pozri napríklad tento článok.
Alfa samci a samice
Na čele zvieracích aj ľudských spoločenstiev bývajú jedinci s najvyššou mierou rešpektu. Už u primátov nie je tento rešpekt vyvolaný len mierou agresie, ale auj, alebo skôr predovšetkým, umením empatie, komunikácie a diplomacie. Táto črta v sociálnych médiách doteraz chýbala, ale už je tu: Klout score. Úspech Kloutu je podľa mňa daný aj tým, že si potvrdzujeme svoj status.
Geolokačné služby
Geolokačné služby (hlavne FourSquare) obľubujú podľa prieskumov viac muži ako ženy, muži sú ochotnejší zverejňovať svoju polohu, čo úplne zapáda do myšlienku atavizmu. To muži (a samci vôbec) rozširujú a značkujú územie. Samice (ženy) potom na to územie prídu a rod sa môže zveľaďovať .
Keď pes zdvihne nohu, je to check-in. Keď sa čekneme na FourSquare, je v nás kus dobyvateľa, ktorý niekde vztýčil vlajku. Alebo taggera, ktorý práve vylepšil fasádu domu.
Takže o tomto bola prvá časť prednášky, potom som ešte hovoril o našich konkrétnych skúsenostiach s facebookovým marketingom, ale s tým sa pravidelne stretávate na našom blogu, napríklad tu.
Mladí nie sú povrchní
Ak náhodou poviete, že mladí ľudia sú naničhodní, že je to generácia copy and paste, že sú povrchní používači, ktorí namiesto rozumu používajú google a namiesto skutočných emócií robia smajlíky a prezerajú mime komixy, je to nespravodlivé. BarCamp je jasný argument, aké zlé a nebezpečné môže byť každé zovšeobecňovanie.
Tu nájdete fotoalbum z podujatia (verejne prístupný, na facebooku)
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., Mindshare Slovakia, foto autor
