V porotách kreatívnych súťaží sedia väčšinou už ostrieľaní porotcovia. Ich neoblbnete ani nejak moc neohúrite premotivovanými case videami. Menej je tu naozaj viac.
Ako sa to vyrábalo
Nikoho nezaujíma, ako ujovia v montérkach spájajú káble v citylighte, koláž nič nehovoriacich obrázkov je prekliatím väčšiny prihlášok v kategóriach, ktoré riešia netradičné využitie médií. Toho roku na klinci našťastie málo. Vďaka.
Prihováranie sa porote
"Hej porota! bla bla bla ..." Iritujúce. Väčšinou to zbytočne dráždi porotu, najhoršie je hovoriť jej, ako by sa mala cítiť a čo by mala robiť, horšie je len prihovárať sa konkrétnemu porotcovi. Väčšinou to porotcovia považujú za trápne a táto emócia ubližuje prihlásenej práci.
Samochvála
Všetci to zdieľali, celý fejzbuk žil našou kampaňou, každý o tom hovoril. No nie je to pravda nikdy. Superlatívy opisujúce dokonalosť vlastnej kampane vyznievajú skôr smiešne. No a najhoršie, čo môžete urobiť, je predikovať svoju výhru.
Zbytočná kreativita
Celé video nahraté dialektom (zážitok najmä pre českých porotcov, ktorí nerozumejú ani normálnej slovenčine poriadne,), alebo vtipným jazykom použitým aj v kampani, akože v štýle kampane atď. Úlohou videa je čo najpresnejšie a k veci podať čo najkomplexnejšie info, nemusí byť kreatívnejšie jak samotná práca, ktorú popisuje.
Chýbajúce veci
Urobíte print v rámci kampane, spomeniete ho v kampaňovom videu, ale nedáte jeho ukážku? Prihlásite prácu medzi online videá, ale nie je tam to video iba case movie? Nerozumiem tomu a porotcovia tiež nie.