Predstavte si takúto situáciu: ste prostá redaktorka Slovenky. Cez týždeň navštívite Magdu Pavelekovú, urobíte s ňou rozhovor. Natešene trkocete v redakcii, aký to bol zážitok. V eufórii šupnete rovno na titulku časopisu vetu, že herečka „chytila druhý dych“. Nedržíte v ruke jej chorobopis – skrátka píšete to, čo cítite vo vašom slovenkárskom srdiečku.
A potom o pár dní príde smutná správa: Majda zomrela. Možno oľutujete, že ste dali taký titulok. A možno sa nabudúce budete krotiť a nerobiť predčasné senzácie.
Náhody spôsobené uzávierkou sa stávajú. No je tu iná, neprepáčiteľná vec. O prešľape Slovenky informovali aj Topky a svojej správe dali titulok „Magda Paveleková žije, chytila druhý dych: Šok pre ľudí!“ Netreba ani žurnalistické vzdelanie, ani prenikavú inteligenciu, aby ste vedeli, že titulok je informácia sama osebe. A čo hovorí ten topkársky? Herečka, ktorá mala byť mŕtva, mŕtvou nie je. Tak „trochu“ nepravdivý titulok.
Ale nie sú v tom sami. Už ste boli napríklad v novom bratislavskom Starbuckse? Médiami presvišťali titulky, že kaviarenský reťazec „prichádza na Slovensko“. To je prinajlepšom polopravda a prinajhoršom hlúposť – podľa toho, či ste životný optimista alebo pesimista. Starbucks totiž otvára presne nula prevádzok, akurát na zopár pumpách pribudli jeho automaty. Slovenskí investigatívci si tam môžu natankovať, dať spolu s kávou aj novinársku kačicu a porozmýšľať, či z nich podobne kreatívne polopravdy náhodou nerobia poloprofesionálov.