Ak niekam pošlete novinársku otázku, odpovie vám PR manažér, hovorca... Podpíše sa, citujete ho a uvediete jeho meno. Taká je prax v slovenských médiách. Ale ja mám iný názor.
Podľa mňa je rozdiel, ak niekto hovorí vlastný názor sám za seba a - naopak - ak tlmočí stanovisko firmy. To prvé je úlohou riaditeľov, tvorcov, autorov deja. A to druhé zase hovorcov. Áno, hovorca vám môže mimo záznamu povedať, čo si o tom myslí, ale to sa do správy nikdy nedostane. Takže žiadna prvá osoba jednotného čísla.
Oficiálne stanoviská nie sú názormi hovorcov ani PR manažérov. Tak prečo by pod nimi museli byť podpísaní? Čisto teoreticky s nimi ani nemusia súhlasiť (v tom prípade by však mali uvažovať o zmene zamestnávateľa, ak sa s tým súčasným nestotožňujú).
Myslím si, že naopak textom prospieva, keď v nich zdôrazníte, že ide o vyjadrenie danej inštitúcie a meno hovorcu v nich jednoducho nebude. Meno robí z takéhoto posolstva niečo osobné, firemný či korporátny rozmer akoby utlmuje. A práve preto idem proti praxi slovenských médií: v správach neuvádzam mená hovorcov ani PR manažérov. Čiže nie "uviedol XY", ale "povedal hovorca", "uviedla v stanovisku televízia" a podobne.
Nechcem objaviť koleso, jednoducho som sa inšpiroval inými trhmi. Robia tak napríklad americké médiá. Netvrdím, že prax tých slovenských je zlá - mám len iný názor a rozhodol som sa ho používať v praxi. A rád budem sledovať, čo na to povie brandža. Teším sa na názory.