"Rezort financií naplánoval na budúci rok Rade pre vysielanie a retransmisiu príjmy vo výške 340 000 eur," znie informácia, ktorú priniesla agentúra TASR. Pre slovenské televízie je to dôkaz, že na svoje podnikanie si vybrali zlú krajinu.
Zjednodušene povedané, príjmy Rady pre vysielanie a retransmisiu = pokuty, ktoré dostane od televízií, hlavne Markízy a Joj (rádiá sú pokutované oveľa menej).
V roku 2012 mala Rada naplánované príjmy 185 111 eur a ani to sa jej nepodarilo dosiahnuť. Tento rok vďaka čudnej kampani hnutia 99 percent plánované príjmy pravdepodobne prekročí. Na rok 2014 chce od nej štát nie 170 000, ale dvojnásobok - 340 000 eur. Ako ich má Rada získať? Možností je niekoľko:
- veriť, že televízie budú dvakrát také zlé ako doteraz. Alebo ešte lepšie, urobiť turné Mlynský dolina - Záhorská Bystrica - Koliba a aktívne žiadať, nech kde-tu do éteru vypustia sprosté slovo a sem-tam ukážu bradavku v živom vysielaní. Veď je to na dobrú vec, na našu republiku
- pokutovať televízie za to isté ako doteraz, ale dvakrát vyššími sankciami
- ísť sa doprosovať pánovi ministrovi, nech je nabudúce zhovievavejší. Samozrejme niečo za niečo, lepší rozpočet výmenou za väčšiu politickú poslušnosť
- alebo napríklad usporiadať benefičný koncert, na ktorom v spolupráci s Jadrankou Handlovskou predstaví cover verziu piesne "Vivat Slovakia, už nikdy žiaden svár" a výťažok venuje na svoj vlastný chod
Áno, benefičný koncert je blbosť. Ostatné však reálne odzrkadľuje zmýšľanie vládnych byrokratov - ale tiež ide o rovnaké blbosti. Keď ministerstvo tvrdí, že Rada má vyzbierať viac ako teraz, vlastne tým priznáva, že súčasný systém nefunguje. Cieľom by azda malo byť, aby sa televízie z pokút "poučili" a menej porušovali zákon. Takže plánovaná suma by skôr mala medziročne klesať.
Systém "štátnej" kontroly televízií cez akože nezávislý orgán (ktorého členov volia politici) pochádza ešte z čias, kedy sa televízny éter považoval za národné bohatstvo. Dnes, v čase digitalizácie však už nie je férový. Frekvencie prakticky nie sú limitované a kto má peniaze, môže vysielať. Akurát s tým rozdielom, že keď napríklad o 12:50 odvysiela niečo nepekné, dostane pokutu 1 666 eur. Noviny, časopisy ani internet nad sebou žiaden orgán, ktorý by im dával pokuty, nemajú. Sú zvýhodňované.
Aj za toto môžu byť televízie na Slovensku pokutované:
- ak odvysielajú za hodinu viac ako 12 minút reklamy
- ak v spravodajskej relácii informujú o vlastnej relácii, napríklad ak prinesú reportáž o súťaži Miss
- ak je ich spravodajstvo neobjektívne a "stranícke", ak nie sú oddelené názory a komentáre od "informácií spravodajského charakteru"
- ak nechránia maloletých a zle označuje programy (povestné čísla 12/15/18 v rohu obrazovky)
- ak nezabezpečia čestnosť a slušnosť reklamy a telenákupu
- ak počas filmu zaradia dva reklamné bloky za menej ako 30 minút
Obmedzenia reklamy sú scestné. To je to isté, akoby ste pokutovali Nový Čas za to, že má reklamu na strane 3, 4 a úplne nehorázne aj na strane 5. A nestraníckosť spravodajstva? Nech rozhodne divák: ak sa mu správy nepáčia, môže prepnúť.
Jediné, čo má aké-také opodstatnenie, je ochrana maloletých. Samozrejme nie tak široko ako teraz. Keby napríklad televízia o 16. hodine vysielala erotiku, zaslúži si pokutu alebo rovno vypnúť vysielanie na 24 hodín, nech sa naozaj poučí. Ale to, že o 16:50 sa v CSI Miami preleje o 15 ml viac krvi, ako by sa malo? Ak si niekto myslí, že morálka jeho 14-ročného dieťaťa je tým narušená, nech televíziu zažaluje, dokáže to a zhrabne balík. Zároveň nech zažaluje internet, kde je oveľa viac "zla", a takisto seba, keď je taký hlúpy, že svojim malým nevinným deťom dovolí pozerať CSI.
Americký trh to vyriešil najlepšie: skupina angažovaných divákov si založila Parent's Television Council, neustále monitoruje televízie, krizituje ich za vulgarizmy či nahotu, spisuje petície a žiada stiahnutie programov, prípadne robí nátlak na inzerentov, aby takéto šou neplatili svojou reklamou. Funguje to.
Rada pre vysielanie a retransmisiu mala rôznu históriu. Bola spolitizovaná, sedeli v nej hlupáci. Dnes jej šéfuje Miloš Mistrík, o ktorého odbornosti, ba až vedeckosti niet pochýb. Konečne prišiel niekto, kto nie je politický šašo, ale skutočný expert. Zaslúžil by si riešiť závažnejšie problémy ako často neopodstatnené sťažnosti. Chcelo by to hĺbkovo preskúmať porušovanie autorských práv (káblovky širiace stanice načierno), mapovať trh, robiť detailné štatistiky o odvysielaných programoch, žánroch, zlepšovať podmienky na retransmisiu, cestovať po svete, získavať medzinárodné televízne know how a odovzdávať slovenské. Nie dumať, či je Farma v poriadku alebo či Joj vysielala 12 minút reklamy alebo 12 a jednu sekundu.
Rada však len robí to, čo musí. Všetko určuje zákon, ktorý stanovuje jej povinnosti. Rada pre vysielanie a retransmisiu nás v súčasnej podobe stojí 1 135 000 eur (plánovaný rozpočet na rok 2014). Výsledkom je iba to, že okrem železničnej, mestskej a klasickej polície tu máme aj políciu televíznu. Zákonodarcovia hrajú rolu výpalníka naozaj dobre. Asi pozerajú priveľa Mafstory.