Vlastníci lesov odmietajú návrh ministerstva životného prostredia

Jedným z najvýznamnejších záväzkov SR v oblasti životného prostredia je vytvorenie sústavy chránených území európskeho významu, ktorú legislatíva EÚ nazýva NATURA 2000. Slovensko je povinné prevziať do svojho práva všetky povinnosti vyplývajúce zo smerníc Rady EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov a o ochrane biotopov, a to najneskôr do dňa vstupu SR do EÚ. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) preto pripravilo návrh Národného zoznamu chránených vtáčích území. Zároveň sa pripravuje národný zoznam chránených biotopov. Potom, čo ich schváli vláda SR bude s nimi musieť súhlasiť aj Európska komisia. Chránené vtáčie územia sú v slovenskej legislatíve novou kategóriou chráneného územia. Pôvodný návrh počítal so 45 lokalitami, s čím však nesúhlasilo ministerstvo pôdohospodárstva a poľovnícke združenia, preto sa zoznam zúžil na 38 lokalít. Tie tvoria asi 24 % územia SR, z čoho je však viac ako 60 % už súčasťou existujúcich chránených území alebo národných parkov. Peter Straka z MŽP zdôraznil, že väčšina vtáčích území bude chránená len sezónne, teda v čase, keď v danej lokalite budú hniezdiť sťahovaví vtáci alebo keď budú vyvádzať mláďatá. Inak to však bude s biotopmi, ktoré budú podliehať celoročnej ochrane. Pracovná verzia počíta s asi 380 plochami, ktoré tvoria asi 11, 5 % územia SR.
Výhrady vlastníkov
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska v otvorenom liste požiadala premiéra Mikuláša Dzurindu, aby zoznam navrhovaných vtáčích území vrátil na prepracovanie. Podľa predsedu únie Juraja Vanka bude totiž schválenie zoznamu znamenať neprípustné obmedzenie vlastníckych práv občanov SR a bude to mať aj negatívne dôsledky na štátny rozpočet. Podľa Správy o stave lesného hospodárstva SR 2002 je majetková ujma majiteľov lesov v chránených územiach 920 mil. Sk ročne. Tohtoročný štátny rozpočtu však na jej kompenzáciu vyčlenil len 10 mil. Sk. Predkladacia správa k návrhu tvrdí, že ochrana vtáčích území nebude mať dosah na verejné financie, pripúšťa však dosah na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Vedúci delegácie Európskej komisie v SR Eric van der Linden v tejto súvislosti povedal, že peniaze vynaložené na ochranu životného prostredia sú investíciami do cestovného ruchu. Slovenskou devízou je podľa neho to, že má takú zachovanú a rozmanitú prírodu ako máloktorá európska krajina. Zároveň zdôraznil, že NATURA 2000 chráni živočíchy a územia, ktoré sú zaujímavé, výnimočné alebo ohrozené z celoeurópskeho hľadiska.
Nesplniteľná úloha
Otázku náhrady ujmy pre vlastníkov a užívateľov chránených území rieši platné nariadenie vlády. "Okrem toho sme spolu s ministerstvom pôdohospodárstva dostali úlohu vypracovať taký spôsob kompenzácie ujmy, aby to nemalo dosah na štátny rozpočet. Táto úloha je však nesplniteľná," povedal minister životného prostredia László Miklós. Podľa neho sa však s agrorezortom dohodli na prehodnotení zón ochrany v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach. Najprísnejšie chránené zóny štátnych lesov by potom mali prejsť pod správu MŽP, čo podľa L. Miklósa znamená, že za tieto plochy sa ujma nebude vyžadovať, čím sa aspoň sčasti znížia dosahy na štátny rozpočet.

Rozloha chránených vtáčích území (CHVÚ)
Krajina	Počet nahlásených CHVÚ	Rozloha nahlásených CHVÚ (km2)	Percento      z rozlohy štátu
Belgicko	36	4 313	14,1
Dánsko	111	9 601	22, 3
Nemecko	448	27 058	7,6
Grécko	110	8 111	4,1
Španielsko	303	61 832	12,2
Francúzsko	117	8 989	1,6
Írsko	109	2 236	3,2
Taliansko	342	13 707	4,6
Luxembursko	13	160	6,2
Holandsko	79	10 000	24,1
Rakúsko	83	12 080	14,4
Portugalsko	47	8 468	9,2
Fínsko	451	27 500	8,1
Švédsko	403	24 892	5,5
Veľká Británia	233	13 115	5,4
Slovensko*	45	13 936	28,4
* pôvodný návrh
Zdroj: MŽP SR