Hovorí prof. Miloš Mistrík, ktorý je od polovice januára novým predsedom Rady pre vysielanie a retransmisiu (RVR). Štyri roky predtým pôsobil v RVR ako radový člen, dnes chce zaviesť zmeny v štatúte rady a byť pri nahradení prekonanej mediálnej legislatívy.
Stratégie: Ako hodnotíte doterajšiu prácu Rady a s akými očakávaniami prichádzate na pozíciu vedúceho predstaviteľa RVR?
Miloš Mistrík: Počas môjho funkčného obdobia sme boli v Národnej rade SR hodnotení dobre. Verejnosť si určite všimla viaceré naše zápasy o celkové zlepšenie mediálneho priestoru. Napríklad v uplynulom období sme dosť razantne vystúpili proti niektorým nechutnostiam vo vysielaní tzv. reality šou, ktoré dlho patrili k nosným projektom slovenských televízií. Udeľovali sme dosť vysoké pokuty a myslím si, že sme minimálne dokázali zabrániť ešte horšiemu. Veľa sme bojovali a bojujeme s problémom nedodržiavania objektivity a vyváženosti v rozhlasových aj televíznych spravodajských reláciách. Je tu aj veľa problémov a narušovaním ľudskej dôstojnosti, s ohrozovaním výchovy detí. V boji proti tomuto naša Rada už čosi urobila, ale určite ešte dlho bude mať čo robiť.
Stratégie: Okrem riešenia spomínaných problémov, ktoré pretrvávajú, chcete sa venovať aj niektorým ďalším špecifickým otázkam chodu Rady?
Miloš Mistrík: Áno, a to vo viacerých oblastiach. Cítim napríklad potrebu zlepšiť spoluprácu s Ministerstvom kultúry kvôli príprave novej legislatívy. V Rade sme veľakrát narazili na problémy pri aplikácii Zákona o vysielaní a retransmisii, pretože vývin médií ide prudko dopredu. Podľa mojich informácií súčasná vláda ráta teraz iba s novelizáciou zákona a prípravu celkom nového zákona plánuje realizovať v budúcom volebnom období, ak bude opäť zvolená. Smerom navonok by som chcel posilniť medzinárodné vzťahy našej Rady aj ďalej, ako iba do Maďarska a Česka. A v neposlednom rade chcem navrhnúť zmeny v štatúte Rady. Mojím zámerom je, aby sa definovalo funkčné obdobie predsedu a podpredsedu Rady tak, aby si predsedu spomedzi seba vyberali členovia na tri roky s tým, že by to bolo možné predĺžiť na ďalšie tri roky a podpredseda by zasa mohol byť volený napríklad na dva roky. Zabránilo by sa dlhodobému sústreďovaniu moci v rukách jedného človeka, viac by funkcie rotovali.
Stratégie: Dôsledkom dnes už prekonanej legislatívy je, že úsilie vysielateľov prinášať inovácie napríklad v reklamných formátoch býva pokutované Radou.
Miloš Mistrík: Áno, lebo zákon nemohol predvídať technický pokrok, ktorý prináša nové reklamné formáty. Keď v roku 2000 vstupoval do platnosti, trh nepoznal napríklad tzv. split screen ani selfpromo v dnešnej forme odkazovania na webovú stránku konkrétnej relácie. A sú tu aj veci, ktoré súvisia s procesom digitalizácie. Nový tzv. digitálny zákon prináša úplne nové prvky, ktoré nie vždy sú kompatibilné so Zákonom o vysielaní a retransmisii. Preto bude potrebné zosúladiť tieto zákony, alebo ešte lepšie, pripraviť jeden nový. Iným, a treba povedať, že celoeurópskym problémom, je tzv. product placement v televízii a vo filme. Všeobecný názor európskych inštitúcií je, že by mal byť v nejakej forme umožnený, pretože trh prichádza o mnoho peňazí z reklamy. Už aj dnes pri product placemente je dôležité rozlišovať, či ide o evidentnú reklamu alebo iba o produkty, čo sú súčasťou prirodzeného prostredia. Príkladom nekomerčného javu môže byť reklama na budovách na ulici.
Stratégie: Kde je podľa vás hranica medzi dodržiavaním zákona a kreativitou v médiách?
Miloš Mistrík: My môžeme rozhodovať iba na základe zákona, napriek tomu sa častokrát usilujeme byť dostatočne liberálni a zohľadniť tvorivý prístup vysielateľov, ak nejde o nejaké naozaj závažné porušenia. Nechceme hrubo vstupovať do autorskej kreativity, pretože pri umeleckých dielach predsa len platia aj iné kritériá ako v bežných situáciách.
Stratégie: Máte nejaké osobné predsavzatie pri nástupe do novej funkcie?
Miloš Mistrík: Áno, chcel by som, aby sme čo najviac boli k dispozícii verejnosti. Sme inštitúcia zriadená pre potreby ľudí, máme im pomôcť riešiť problémy v súvislosti s médiami, a preto by sme mali zlepšiť vonkajšiu komunikáciu. Napríklad formou podrobnejšieho informovania o činnosti a názorovom pozadí nášho rozhodovania či formou metodologickej a výchovnej pomoci. V tomto zmysle sa mi páči prístup, aký majú obdobné rady v škandinávskych krajinách. Tam naozaj nie sú súčasťou sféry politickej ani ideologickej, ale občianskej a mediálnej.
Ďakujem za rozhovor.
Celý článok vo formáte PDF je na stiahnutie k dispozícii tu.
Zdroj: Valéria Polakovičová, Stratégie