03.10.2017, 10:04

Šéfredaktorka Témy: Nový týždenník sa bude zaoberať tým, čo zaujíma väčšinu ľudí

Renáta Klačanská hovorí o nových projektoch, aj o tom, prečo odišla z Ringieru.

Šéfredaktorka Témy: Nový týždenník sa bude zaoberať tým, čo zaujíma väčšinu ľudí
Zdroj: Katarína Barčová

Ponuku Mafry Slovakia prijala v lete. Okrem pozície šéfky obsahu mediálneho domu je zodpovedná za nové projekty, ktoré budú mať premiéru už túto jeseň: týždenník Téma a mesačník Čarovné Slovensko. Renáta Klačanská v rozhovore pre Stratégie hovorí o nových projektoch aj o tom, prečo sa po pätnástich rokoch rozhodla odísť z týždenníka Život.

Čo nám o Téme už viete prezradiť?
V tom najlepšom slova zmysle to bude česko-slovenský projekt. Výrazne budeme spolupracovať s Témou, ktorá vychádza v českej Mafre od roku 2014. V priebehu tohto obdobia sa stala v Česku najpredávanejším časopisom vo svojom segmente. My si z toho zoberieme to najlepšie a budeme niektoré rozhovory s tamojšími zaujímavými ľuďmi ponúkať aj našim čitateľom ako benefit. Stále verím v to, že sme si s Čechmi a Moravanmi veľmi podobní, máme spoločnú históriu. Nemáme problém s akceptovaním ich osobností – od lekárov, umelcov, športovcov. Ale, samozrejme, prezentovať budeme najmä slovenské osobnosti, ktorým chceme venovať skutočne výnimočný priestor.

Neviem, či všetci čitatelia poznajú českú Tému. V čom podľa vás tkvie jej úspech v Česku?
Reflex, Týden, Respect, Instinkt, všetky časopisy sa nejakým spôsobom venujú politike. Téma sa rozhodla po istých skúsenostiach nejsť touto cestou. Ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie. Politike sa nevenuje, keďže informácie o tomto druhu diania sa k čitateľom dostanú mnohými inými cestami, ako sú napríklad denníky či weby. Niektorí ľudia sú už politikou presýtení. Zároveň možno rozmýšľajú podobne ako ja, že by si radi prečítali niečo, kde ich politikou „neotravujú“. Kolegovia v Česku idú po témach. Podľa toho sme si nastavili aj hlavný claim: Neriešime niektoré veci, riešime vaše témy. Zaujíma nás to, čím v istom slova zmysle žijeme viac-menej všetci. To sú témy ako zdravie, životný štýl, kvalita potravín...

Ale ak sa bude diať v spoločnosti niečo politicky výnimočné, predpokladám, že sa politike nevyhnete.
Jasné. Navyše, mnohí naši respondenti sa celkom prirodzene zaujímajú aj o politiku, nežijeme predsa vo vzduchoprázdne a ak sa budú chcieť k niečomu z nej vyjadriť, samozrejme, že sa to v rozhovoroch objaví.

Ktorý časopis bude na slovenskom trhu Téme najväčšou konkurenciou?
Téma je nový produkt, myslím si, že takto koncepčne postavený projekt tu ešte nie je. Určite nemám potrebu aj z lojality voči bývalému produktu, ktorý som viedla, kopírovať nejaký obsah. My si budeme robiť svoju prácu. Veľmi by sa mi páčilo, ak by si k magazínu našli cestu aj tí, ktorí si bežne týždenníky z nejakého dôvodu nekupujú.

Pre koho je časopis primárne určený?
Primárnu cieľovú skupinu sme si stanovili od dvadsaťpäť plus. To sú tí ľudia, ktorí už vedia vnímať tento typ žurnalistiky, ako je napríklad veľký rozhovor. Budú tam totiž naozaj veľké rozhovory na šesť – sedem strán, niektoré možno aj na desať. O vzdelanosti čitateľov zbytočne nedumám, jednoducho ich to má zaujať. Po prečítaní rozhovoru by mali mať pocit, akoby sa sami s respondentom stretli trebárs na káve a bolo to príjemné stretnutie. A že sa prípadne dozvedeli niečo nové.

Na titulných stranách budú osobnosti?
Nie, nebudú tam osobnosti, nebudú tam celebrity. Týmto smerom nejdeme. Vždy tam bude titulková téma ako imunita, potraviny, psychosomatika, niečo z histórie a podobne. V žiadnom prípade obsah nebude monotematický. Bude tam množstvo rozhovorov z rôznych oblastí od geológa, jadrového fyzika, potápača, herca.

Zdroj: Téma

Slovenská Mafra po Evite uvedie do života ďalší print, bude to týždenník. V súčasnosti, keď sa skôr hovorí o novinkách v online.
Vždy, keď začínate s niečím novým, je to riziko. Nikto vám nedá záruku, že z bodu A do bodu B nebudú žiadne problémy a vyjde to na sto percent. Keby to tak bolo, tak všetci úspešne podnikáme. Takto to nefunguje. Riziko je súčasť práce. Ja tomu verím, inak by som do toho nešla. Iste, ako každý človek v tejto brandži vnímam razantný vstup online do mediálneho biznisu. Tak to je, nad tým sa nevzdychá, s tým sa pracuje. Vôbec v tomto zmysle nemám obavy. Rozhodne si nemyslím, že printy sú odpísaná vec. Keby to tak bolo, tak jednoducho už neexistujú. Tiež sa hovorilo, že sa nebudú predávať knihy, a nie je to tak. Veci, samozrejme, nejdú po starom, idú po novom. A všetci hľadáme nové cestičky, ako v tomto biznise pokračovať ďalej.

Čo bude pre vás úspechom v prípade Témy?
Úspech bude to, čo sme si stanovili ako predpokladaný predaj, teda 10- až 15-tisíc predaných výtlačkov. Úspech bude tiež dobrá spätná väzba od čitateľov. Vy sama ste šéfredaktorka a viete, že je to tá príjemnejšia súčasť našej práce. Toto budem považovať za úspech.

Na to, aby vznikol magazín s plnohodnotným obsahom, potrebujete skúsených redaktorov. Vy ste si do nového projektu zobrali časť redakcie týždenníka Život.
Nepovedala by som to tak. Keď som odišla z vydavateľstva Ringier, a odišla som v dobrom, po rovných pätnástich rokoch, prichádzali rôzne ponuky. Neodchádzala som z Ringieru preto, aby som išla hneď do niečoho nového. Ponuka z Mafry Slovakia ma však zaujala práve pre ten odvážny, vzrušujúci krok – a tým sú nové produkty. Keď som sa už rozhodla prijať ponuku, začala som rozmýšľať nad tým, kto by ten obsah mohol so mnou spolutvoriť. Dovolila som si osloviť svojich bývalých kolegov. Som naozaj veľmi, veľmi rada a vážim si, že na tú ponuku reflektovali. Môžete to tam napísať so sto výkričníkmi. Lebo spolu istým spôsobom podstupujeme riziko. Sú to však ľudia na správnom mieste, profesionáli, na ktorých sa dá spoľahnúť.

Poďme hovoriť konkrétne. Sú to Katarína Abeille, Richard Filipko, Dan Himič a Roberta Karpinská. Plánujete redakciu rozšíriť?
Roberta Karpinská dostala zároveň ponuku viesť jeden krásny projekt – mesačník Čarovné Slovensko. Momentálne ešte hľadáme spolupracovníka práve pre Čarovné Slovensko, časom sa ukáže, či budeme potrebovať aj ďalšieho kolegu či kolegyňu. Alebo to dáme v tejto zostave. (smiech)

Čarovné Slovensko bude mesačník o krásach Slovenska?
Pri koncipovaní obsahu nového mesačníka sme vychádzali z toho, že je tu jednoznačne trend znovu objavovať svoju krajinu. Myslím si však, že úplne iným spôsobom, ako to bývalo kedysi. Je tu ďalšia generácia, ktorá nezažila socializmus a nemá problém s cestovaním do zahraničia, ale ani s objavovaním vlastnej krajiny. Ono sa postupne mení aj Slovensko. Rozhodne to nie je Slovensko spred tridsiatich rokov. Možno nie všetko ide tak rýchlo, ako sme si predstavovali, nie je to u nás zďaleka také vyvoňané a vyšperkované ako vo Švajčiarsku či v Rakúsku, to je pravda. Ale ten trend, snaha, aby Slovensko bolo pre nás lepším miestom na život aj trávenie dovolenky, tu jednoznačne je. Ľudia cestujú aj počas víkendov, hľadajú zaujímavé miesta, primerané ponuky, pátrajú po historických koreňoch. Rozhodne nehovoríme o valaškách, ovečkách či o bryndze Krajina ponúka omnoho viac. Keď okolo miesta urobíte dobrý príbeh, ľudia sa tam radi idú pozrieť. Toto je spolu so šéfredaktorkou Robertou Karpinskou a tímom kolegov náš cieľ. Objavovať Slovensko, nádhernú prírodu, fantastických, kreatívnych ľudí, o ktorých stojí za to vedieť. Má to byť pekné aj informačne praktické.

Čarovné Slovensko je celkom netradičný projekt u nás. Ako tam vidíte cieľovú skupinu? Navyše, čo ma má motivovať ku kúpe takéhoto titulu?
Cieľovou skupinou sú všetci, ktorí majú radi našu krajinu, prírodu, ktorí sa radi dozvedia o inšpirujúcich ľuďoch, zaujímavostiach, miestach, kam by sa možno vybrali pozrieť, alebo si o tom aspoň prečítali...

Kedy sa oba časopisy dostanú do predaja?
Téma začne vychádzať 27. októbra, Čarovné Slovensko v polovici novembra.

Akú kampaň pripravujete pre časopisy?
Téma bude mať pomerne veľkú kampaň. Plánujeme bilbordy, televíziu, rozhlas. Spolupracujeme s Petrom Núňezom.

Vy ste do slovenskej Mafry neprišli iba ako šéfredaktorka Témy, ale aj ako šéfka obsahu celého vydavateľstva. Aké máte plány či vízie v tomto smere?
Samozrejme, naším cieľom je spomaliť prípadný pokles printu, hoci všetci vieme, že je to už dlhší čas vlastne celosvetový problém. Aktívne hľadať spôsoby, ako tieto tendencie utlmiť, čo najdlhšie udržať čitateľa aj pri printových produktoch a zároveň nájsť iné cesty. Mojou ďalšou úlohou je byť nápomocná šéfredaktorom, som presvedčená, že na šéfredaktorských stoličkách tu sedia tí správni ľudia. Takže spolu budeme diskutovať a variť mozgy (smiech). Keďže nie som v ich koži a v prípade denníka ani v každodennej výrobnej mašinérii, mám výhodu istého odstupu. A možno budeme uvažovať o ďalších projektoch. Ak sa má vydavateľstvo rozširovať, čo je moja ďalšia úloha.

Smerom k lifestylu alebo skôr k odbornými titulom?
Takéto úvahy určite nie sú vecou ani na pár dní, ani na dva týždne. Ukáže sa, čo je životaschopné, a tým sa budeme zaoberať do detailov.

Prečo ste sa rozhodli odísť z Ringieru?
O odchode som uvažovala dlhšie. Takú vec predsa nemôžete urobiť po toľkých rokoch zo dňa na deň. Pod dlhším obdobím myslím bezmála rok. Napokon som si povedala, dotiahnem pätnásť rokov, čo myslím, že je krásny čas. Snažila som sa dať Životu všetko dobré, čo som mohla. Veľkou súčasťou toho, či odídem alebo nie, boli, a to musí zaznieť, pretože to je niečo, na čom mi extrémne záleží, ľudia. O „svojich“ ľuďoch som nikdy nerozmýšľala ako o podriadených. Vždy to boli a sú kolegovia, s ktorými počas rokov nadviažete profesionálny vzťah. A to bola tá hlavná brzda, ktorá mi bránila v tom, aby som uvažovala o odchode rýchlejšie. Cítila som zodpovednosť za kolegov, za tím. Pretože to, ako šéf koná, ako rozhoduje, ovplyvňuje tých, s ktorými spolupracuje, ovplyvňuje v dobrom či zlom ich život. To jednoducho nemôžete prehodiť len tak z pleca na plece. S generálnym riaditeľom Ringieru Milanom Dubcom sme sa o tom niekoľkokrát rozprávali, veľmi oceňujem jeho korektný prístup. Dúfam, že aj on ocenil môj, že sme si veci vzájomne vysvetlili. Navyše, už som sa nevedela stotožniť s niektorými zmenami natoľko, aby som pokračovala ďalej. Môj odchod nesúvisel so žiadnymi novými ponukami, ktoré som neskôr dostala.

Čo sa v žurnalistike zmenilo za tých pätnásť rokov?
V novinárstve pracujem od roku 1989. Prešla som si televíziami, rozhlasom aj printami...

A čo sa podľa vás za to obdobie zmenilo? Je rozdiel šéfovať týždenníku teraz a predtým?
Ak máte svoju vnútornú integritu, čo ja považujem za základ pre novinára, tak musia isté princípy platiť rovnako ako pred štyridsiatimi, tridsiatimi či desiatimi rokmi. Vnútorná integrita napríklad znamená nefabulovať, pretože novinár nie je autor beletrie. V tomto zmysle sa nič nezmenilo. Viem, aké mám hodnoty. To považujem za základ. Niekedy sa ma zvyknú spýtať, čo je podľa mňa najdôležitejšie pre prácu novinára. Vôbec to nie je to, či ste vyštudovali žurnalistiku, prípadne ekonomiku. Poznám kolegov, ktorí nemali vysokú školu, ale boli vzdelaní v zmysle rozhľadenosti. Ale dobrý novinár musí byť zvedavý. Keď prestanete byť zvedavý, je problém.

Čo bolo najťažšie v rámci vašej profesionálnej kariéry?
Jednoznačne to bolo vždy prepúšťanie ľudí. Bolo to ľudsky veľmi ťažké. Teraz nehovorím o prepúšťaní, keď veci nefungujú, ako majú, keď niekto klame, keď sa nejde podľa vopred dohodnutých pravidiel či neodvádza kvalitnú prácu. Každý šéf je predsa platený za to, aby zvládal aj nejaký stres, aby robil rázne rozhodnutia. To, čo mám na mysli, bolo napríklad obdobie krízy v rokoch 2008 – 2009, keď nastala v médiách racionalizácia. Museli ste to urobiť, pretože viete, že inak bude mať produkt problém. Prepustiť ľudí, ktorí vlastne nič zlé neurobili.

Aký kľúč ste zvolili?
Samozrejme, ľudia, ktorí odchádzajú, majú pocit nespravodlivosti. Ja som do úvahy zobrala čísla, výkonnosť, rýchlosť, tých kritérií bolo viac, a nechala som odísť tých, bez ktorých redakcia mohla aj po ich odchode fungovať. Napriek všetkým racionalizáciám som presvedčená, že v našej brandži sú stále absolútnym základom ľudia. Dobrí, kvalitní, šikovní a novinársky ambiciózni ľudia.

Kto je Renáta Klačanská?  Do Mafry Slovakia prišla z mediálneho domu Ringier Axel Springer Slovakia, kde pätnásť rokov pôsobila v pozícii šéfredaktorky týždenníka Život. V minulosti bola Klačanská tiež šéfredaktorkou Eurotelevízie, ktorá dnes patrí do portfólia vydavateľstva Bauer Media SK.  Novinárske skúsenosti získala aj v Slovenskej televízii či v  JOJ-ke. V súčasnosti je riaditeľkou obsahu mediálneho domu Mafra Slovakia, ako aj šéfredaktorkou novovznikajúceho týždenníka Téma.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.