Dobré aj zlé skúsenosti v politike pretavila Tatiana Rosová do praktických rád. Na čo všetko musia politické strany myslieť pred voľbami?
Asi nikdy v krátkej demokratickej histórii Slovenska nebolo na predvolebnom „ihrisku“ vidno toľko rozmanitých cieľov. Akoby tu prebiehalo viacero disciplín naraz - jedni mieria na bránku, iní strategicky driblujú pod košom v snahe nevyfaulovať sa, ďalší strieľajú na všetky terče dokola. Niektorým ide o udržanie existencie aspoň v tretej divízii, iným o oslabenie tých, ktorí hrajú o postup do extraligy. A rozhodca ašpiruje na víťazstvo. Nie je preto ľahké nájsť univerzálne strategické rady na poslednú časť zápasu. Skúsme však predpokladať, že hlavným cieľom každého hráča je získať čo najviac bodov.
Ponúkam pár odporúčaní založených aj na vlastných, dobrých aj zlých, skúsenostiach.
1. Prieskumy volebných preferencií politických strán treba brať ako momentku v dynamickom prostredí
Rozhoduje sa v poslednej chvíli a všeličo môže byť inak, ale zároveň nie je dôvod očakávať zázrak.
2. Nepreceňujte očakávané dopady medializácie prieskumov
Reálny vplyv na výsledok volieb majú výsledky prieskumu iba v situáciách, keď sú voľby vnímané ako historicky osudové a veľkú časť voličov, ktorí majú inak rôzne preferencie, spája nie „za“ ale „proti“.
Známych efektov prieskumov je viac, ale nikdy nepôsobí iba jeden z nich a najčastejšie sa navzájom anulujú. Efekt gravitácie veľkých strán pri priveľkom náskoku prestáva pôsobiť a nastupuje efekt „vyvažovania síl“ - v každej situácii je však tento bod zlomu niekde inde. Efekt zvoliteľnosti do parlamentu je vyvažovaný efektom voľby podľa svedomia: „keď už riskujem, že môj hlas prepadne, dám ho aspoň tým, ktorým najviac verím“. Treba však povedať, že len veľmi malá časť voličov venuje konkrétnym prieskumom viac než pár sekúnd svojej pamäte. Fixujú si istú rámcovú mapu rozloženia síl a často ju prispôsobujú svojím želaniam. Racionálne kalkulácie nie sú tým, čo rozhoduje v poslednej chvíli.
3. Hľadajte voličov tam, kde sú
Je pozoruhodné, že aj mnohí z tých ktorí ašpirujú na 3%, orientujú svoje posolstvá a formy komunikácie na očakávania väčšiny. Predpoklad, že voliči so štandardným videním sveta, nastavení na štandardné riešenia, budú voliť neštandardný subjekt, nie je veľmi strategický. Preto sú úspešnejší tí, ktorí – či cielene alebo mimovoľne – mieria na okraje Gaussovej krivky, kde je priestor síce zúžený, ale omnoho menej obsadený.
4. Nerobte viac kampane než treba
Najmä v prípade dostatočne známych mainstreamových značiek s relatívne vysokou mierou lojality, je menej viac. Neraz sa oplatilo vsadiť skôr na zafixovaný imidž značky, než na neistý výsledok častých mediálnych vystúpení – najmä ak chýba jasná a jedinečná agenda a charizmatický líder.
5. Najlepšia sociálna sieť sa vytvorí podanými rukami
O mieste sociálnych sietí vo volebných kampaniach sa veľa polemizuje. Sú povinnou súčasťou kampane, pre niektorých aj jedným z mála dostupných kanálov. Nie sú však šťastným priestorom pre stranícku kampaň, skôr pre budovanie sympatií k osobnostiam. Sociálnou sieťou je možné nadšenie šíriť, ale nie ho vyvolať. Na to je zatiaľ stále priestor iba v reálnom svete.
6. Nepodľahite vlastnej dôležitosti...
...najmä nechcite povedať všetko. Poučky o 3 prvkoch na billboarde či o najviac 7 slovách v slogane vznikali v čase, keď ľudia venovali každému nosiču viac než 2-násobnú pozornosť oproti dnešku. Napriek tomu nás práve tí najsofistikovanejší zaplavujú dlhými posolstvami, prípadne 133 poznámkami pod čiarou vo volebnom programe... Nie je nič ťažšie, než skloniť sa pred večným a univerzálnym pravidlom KISS (Keep It Simple, Stupid!) – ale oplatí sa to.
Pravidlom KISS sa obvykle každá úvaha o kampani končí. Dovolím si však ešte jedno odporúčanie: pamätať aj na Deň po - aby voliči za svoj hlas nedostali iba ďalšie porcie politického marketingu. Poznáme aj kampane bez produktu, ale „Český sen“ (Reklamná kampaň v ČR na otvorenie nového hypermarketu, ktorý v skutočnosti neexistoval. Kampaň z dielne reklamnej agentúry Mark/BBDO Praha z roku 2004 – pozn. red.)“ sa dá predať iba raz.
Kto je Tatiana Rosová?
PhDr. Tatiana Rosová je slovenská sociologička, prieskumníčka, bývalá politička na komunálnej aj národnej úrovni. Bola zakladateľkou a riaditeľkou prieskumných agentúr Focus a Markant. Na Úrade vlády SR pôsobila v rokoch 2003 – 2006 ako poradkyňa predsedu vlády. Následne pôsobila ako poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru NR SR pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. V roku 2010 bola zvolená za starostku mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Dnes je zakladateľkou a riaditeľkou prieskumnej agentúry Actly.
Zdroj: Tatiana Rosová