14.10.2016, 00:00

Národný paywall Piano po piatich rokoch končí

Projekt mal ambíciu naučiť Slovákov platiť za online obsah. Podarilo sa mu to len čiastočne.

Piano

„Po piatich úspešných rokoch sme sa rozhodli uzavrieť národný paywall na Slovensku a dovoliť tak vydavateľom lepšie zamerať úsilie na vlastné platobné brány, ako i stratégie monetizácie,“ hovorí technický riaditeľ spoločnosti Piano Media Stuart Ashford. Pravdou však je, že spoločný projekt firiem Etarget a NextBig mal šancu na úspech len čiastočne. Dnes je jasné, že koncom roka končí a posledné tituly, ktoré doň spadajú, hľadajú, ako ďalej.

Príbeh národného paywallu

Celý projekt Piano odštartoval v máji 2011. Opieral sa o myšlienku vytvoriť jednotný platobný systém, cez ktorý by čitatelia získavali prístup k článkom slovenských médií. Verejnosť sa proti zamykaniu obsahu v online priestore podľa očakávania búrila, no pre vydavateľov bol spoločný platobný systém možnosť získať z online prostredia aspoň isté výnosy. Postupne sa pridali viaceré médiá.

Piano združovalo weby Sme.sk, Pravda.sk, Pluska.sk, tyzden.sk, HNonline.sk a Trend.sk. Fungoval jednoducho. Čitatelia podporili len tie médiá, ktoré chceli. Webová stránka média, na ktorej došlo k platbe, automaticky získala 40 %, ďalších 30 % sa rozdelilo medzi médiá podľa času, ktoré na nich používateľ strávi. Zvyšok, teda 30 %, si vzalo Piano na prevádzkovanie systému. Práve posledný bod bol tým, ktorý vydavateľov postupne odrádzal. A nebol jediný.

Bez dosahu na používateľov

Hoci bol štart projektu veľkou výzvou, už v roku 2012 ho bolo potrebné resuscitovať. Piano najalo country manažéra pre slovenský trh, vytvorilo analytické oddelenie. Ani to však nestačilo. Hospodárske noviny sa vyčlenili v decembri 2013, v máji nasledujúci rok nasledovali Trend.sk, ako aj denník Pravda.

„Najväčšou nevýhodou spoločného platobného riešenia je, že ho vydavatelia nemôžu mať pod plnou kontrolou,“ vysvetľuje Peter Mačinga z vydavateľstva Petit Press, ktoré vydáva denník SME. Práve to je najsilnejším titulom využívajúcim Piano až do týchto dní. Mačinga poukazuje na nemožnosť vydavateľa priamo manipulovať s platobným systémom, komunikovať s predplatiteľmi či tvoriť marketingové aktivity a cenotvorbu.

To bol aj hlavný dôvod, prečo Petit Press začal už v máji 2014 ponúkať aj samostatné online predplatné obsahu na SME.sk. Zostávať v národnom paywalle by podľa Mačingu malo teoreticky zmysel v prípade, ak by v ňom figurovali všetci relevantní hráči na trhu a spoplatňovali svoj obsah podobným spôsobom. Hlavná nevýhoda, teda nemožnosť priamo pracovať s predplatiteľskou bázou, by však bola prítomná naďalej.

Poslední

Práve Petit Press a W PRESS sú aktuálne posledné slovenské vydavateľstvá, ktoré v platobnej bráne zostali. Obe tak musia aktuálne riešiť, aké kroky po rozpade Piana zvolia. W PRESS so svojím titulom Týždeň najlepšiu cestu len hľadá. „Momentálne riešime nové CRM (Customer Relationship Management, riadenie vzťahov so zákazníkmi, pozn. autora) pre predplatné,“ povedala pre Stratégie marketingová manažérka vydavateľstva Veronika Pizano.

Predstavy Petit Pressu sú v tomto momente o niečo zreteľnejšie. „SME a ďalšie médiá z vydavateľstva Petit Press budú naďalej využívať súčasnú platobnú bránu, nastanú však zmeny, ktoré sa dotknú časti predplatiteľov,“ vysvetľuje Mačinga.

Používatelia, ktorí si doteraz cez Piano predplácali prístup k obsahu viacerých vydavateľstiev, o túto možnosť po novom roku prídu. „Väčšiny online predplatiteľov SME sa to však nedotkne, keďže od roku 2014 ponúkame prístup aj výhradne k prémiovému obsahu SME.sk, čo využíva väčšina našich digitálnych abonentov,“ hovorí obchodný riaditeľ.

Podľa Mačingu sa tak pre nich prakticky nič nezmení ani po skončení roku 2016. Typ predplatného aj prístupové údaje ostávajú zachované. Prevádzku samostatného paywallu bude pre Petit Press naďalej zabezpečovať práve spoločnosť Piano Media. Tá na Slovensku naďalej zostáva. „Kancelária v Bratislave pokračuje tak, ako to bolo posledné dva roky, teda ako súčasť globálnej organizácie Piano,“ hovorí Ashford.

Samostatne

Spoločnosť kúpila v roku 2014 firmu Press+ a stala sa tak najväčším poskytovateľom paywall služieb na svete. Po zlúčení s americkým konkurentom Tiny-pass sa Piano Media premenovalo na Piano. Spoločnosť hodnotí projekt národnej slovenskej platobnej brány v rámci prípravy vydavateľov a verejnosti na platený obsah ako úspešný.

„Ako dnes vidíme, ľudia sú ochotní platiť za kvalitnú žurnalistiku. Domnievame sa, že teraz je čas z pozície národného poskytovateľa paywallu ustúpiť a odovzdať ho späť do rúk vydavateľov,“ hovorí Ashford. Príbeh národného paywallu však ukázal, a to nielen na slovenskom trhu, že takýto typ spoločného riešenia vydavateľom nevyhovuje. Väčšina médií dnes preferuje samostatný paywall.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.