09.01.2017, 14:07

Denis Bohumil Schvarcz: Prečo som sa vrátil

Nebude to Týždňovka, ako si ju pamätáte.

Denis Bohumil Schvarcz: Prečo som sa vrátil

Keď som pred vyše dvoma rokmi skončil s Týždňovkami, bolo to okrem iného aj preto, že som mediálne dianie považoval za nudné. Stále sa opakujúce formáty či spravodajstvo poznačené potrebou zabávať, namiesto informovať. Zaujímavých podnetov bolo málo.

Snažil som sa čosi písať aj vlani, Rýchlovku ste možno párkrát na Stratégiách zaznamenali. Na začiatku roka 2017 sa vraciam definitívne. Dôvodov je viac.

Nie, televízne formáty sa nezmenili. A nie, v spravodajstve komerčných televízií stále nemajú dôležité informácie vždy prednosť pred dobrou autonehodou či inou ľudskou tragédiou.

Médiá sa za tie dva roky ale – nielen na Slovensku – dostali pod taký tlak, pod akým ešte neboli. Už to nie je iba tlak ekonomický, keď papierové vydavateľstvá bojujú s úbytkom čitateľov a inzerentov a internetové krvopotne skúšajú jeden finančný model za druhým, aby prežili.

Médiá, označované za „tradičné“ sú ohrozené vo svojej podstate. Sú spochybňované vo všetkých vrstvách spoločnosti, od politických a ostatných elít po bežných ľudí. Informácie môže a dokáže ľahko šíriť hocikto, tí prefíkanejší nástroj na destabilizáciu dôvery v žurnalizmus efektívne používajú.

Novinári strácajú spoločenskú úctu, hoci u nás jej požívali ešte menej ako inde. Spochybňovanie ich úmyslov a výsledkov práce je jednoduché a často opakované. Čiastočne si za to môžu sami, nielen u nás, ale napríklad aj v Amerike. No schválne, koho by ste označili za „rešpektovaného žurnalistu“?

Je a bude fascinujúce sledovať, ako sa s alternatívou vo veku rýchlych, instantných informácií a úsudkov, obdobím, ktoré sa moderne označuje ako „post-faktuálne“, vyrovnajú médiá a novinári. Arogancia (v práci a prejavoch na sociálnych sieťach) a sťažnosti na dominanciu Facebooku, Googlu a napríklad ruských peňazí nepomôžu. 

Nemám, tak ako zatiaľ asi nikto, žiaden recept. Chcem to ale zblízka sledovať.  

Do tretice nie, toto nebude Týždňovka, ako si ju pamätáte. Vtipný formát má v Stratégiách pod palcom Iva Mrvová. Robí to tak dobre, až sa na Nový rok postarala o celkom slušnú kauzu. Čo si o nej myslím?

Jednou vecou je publikovať prvoaprílový text o tri mesiace skôr, druhou problém, ktorý odhalil.

Naozaj je dnes autor zodpovedný aj za to, že čitatelia neprečítajú jeho text do konca, že ho neprečítajú ani do polovice, alebo že ho neprečítajú vôbec a svoj úsudok si utvoria z obrázku a nadpisu na Facebooku? Skutočne sú a majú byť ľudia takí nesvojprávni?

Zamyslieť by sa mali aj novinári a „ľudia z branže“, ktorí na základe priznanej fikcie (bolo to tam napísané ešte pred zvýrazňujúcimi úpravami) následne živili „kauzu“, ako keby bol obsah článku myslený vážne. Naozaj budeme brať vážne obsah každého satirického textu?

Ako potom majú čitatelia veriť, že novinári dokážu rozoznať dôležité informácie a dať ich do kontextu, ktorému je hodné veriť?

Vždy som rád písal, odkedy si pamätám. Teraz sa k písaniu o médiách, reklame a marketingu vraciam. Pondelkový internetový stĺpček nebude jediným typom obsahu, ktorým budem na Stratégie prispievať. Všetko sa včas dozviete.

Som rád, že som späť.

 Päť vecí, čo si myslím

  1. Myslím si, že ste na tomto mieste čakali Ramblingy. Azda ste si nemysleli, že by som ich oželel. Keďže ale toto je Týždňovka iná, budem sa ale snažiť viac držať civilného tónu. Aby ste dobre pochopili, čo myslím, budú sa volať Päť vecí, čo si myslím.
  2. Myslím si, že mediálnou udalosťou roka bude voľba generálneho riaditeľa RTVS. Šance kandidátov si určite detailnejšie rozoberieme, možno už čoskoro. Zatiaľ sa ale situácia zdá byť dosť neprehľadnou.
  3. Myslím si, že robiť si žarty z Markízy po odchode z antény je predčasné. Nemyslím si, že taký krok urobili nepremyslene.
  4. Myslím si, že návrat Winnetoua nie je jedinou retro udalosťou súčasnosti. RTL Nitro vrátilo na obrazovky Tutti-Frutti. Prvú erotickú šou, ktorú mohli noční diváci vidieť po revolúcii aj v Československu. Stanici priniesol návrat Čin - čin baletu dokonca veľmi uspokojivé čísla. Pre malú stanicu na nemeckom trhu to znamená 360 000 divákov, 1,6 percenta podielu.
  5. Myslím si, že reklamná branža sa s kauzou Černoch v letáku Lidla vyrovnala príkladne. Značky v spolupráci s agentúrami sa predháňajú v upozorňovaní na nezmyselnosť kritiky trollov na Internete. A myslím, že pokračovanie je na spadnutie a nie je vo forme kritiky fínskej Miss. V DM drogérii je človekom aj speváčka tmavej pleti, aspoň v televíznom spote na českých okruhoch.

    Cookies

    Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.