Mediálnou udalosťou minulého týždňa je pre mňa problém 24-ročnej Ružomberčanky.
Ako dobre vieme - z Youtube, Facebooku a Televíznych novín, v presne takom poradí - Adriana omočila korán, povyhrážala sa moslimom, že ich po jednom pozabíja, zazdieľala video na sieti a prišla si pre ňu polícia. Hrozí jej, že tri až šesť rokov nebude musieť močiť v prírode na snehu, ale v nápravno-výchovnom zariadení.
Z dievčiny je martýrka, niektorí ju neváhajú aspoň súcitne pochváliť za odvahu slobodne prejaviť (podľa nich správny) názor. A jedným dychom hejtovať políciu a politikov. Posunula hranice. Presne tak, ako ich posúvajú na celom svete radikálni spoluobyvatelia našej planéty.
Radikalizácia spoločnosti je určite urýchlená sociálnymi sieťami. Fakt, že dnes má každý jedinec v princípe rovnakú platformu na šírenie svojich myšlienok, sa ukazuje skôr ako kontraproduktívny. Šikovnejší už dávno pchajú peniaze do propagandy, ktorú je čoraz náročnejšie debunkovať. Nech si pán Zuckerberg hovorí čo chce, v roku 2017 je stále otázne, či prispieva k svetu ako lepšiemu miestu na život.
Dokonalým jeho Facebook stále nie je a problém s hoaxami, fake-news a šírením podvodov je stále problémom. Nerozumiem ale, prečo aj jeho prostredníctvom posúvajú hranice aj tí z opačnej strany.
Mám pocit, že na strane komentátorov a punditov v mojej sociálnej bubline sa rozohrali nebezpečné preteky. Kto si bude môcť o pár rokov povedať "Vidíte, ja som to hovoril ako prvý." Samozrejme, v prípade apokalypsy, ktorú tak radi predpovedajú.
Možno je problém vo mne a nemám dostatočne naštudovanú históriu. Viem, že keď sa Európa radikalizovala pred osemdesiatimi rokmi, neexistovali počítače, internet ani video. Výčitka vtedajším intelektuálom hovorí, že nebezpečenstvo ignorovali a zľahčovali, ako keby neverili, že sa zhmotní.
Dnešná prinajmenšom mienkotvorná elita - mám čoraz silnejší pocit - má opačný problém. Užíva si pozíciu neomylných predpovedačov katastrofy. Namiesto toho, aby sa pokúsila zabrániť jej príchodu. Problém je to pre mňa preto, že posúva hranice ľudí, ktorí skutočný problém môžu a majú zastaviť. Tých, ktorých je najviac. Tých uprostred.
Ešte nie je neskoro, stále odmietam uveriť, že vojna a násilie, o ktorých čítam v komentároch, predpovediach a statusoch intelektuálneho výkvetu Slovenska, príde. Zdá sa mi však, že som jedným z posledných čo naivne verí, že blbý trend a blbú náladu dokáže zmeniť niekoľko rozumných politikov a volieb.
Nepáči sa mi, že hranice posúvajú obidve strany. Aspoň jedna z nich by mala byť zodpovedná.
5 vecí, čo si myslím
1. Myslím, že mi takmer vyhŕkli slzy pri reportáži o košických železiarňach.
Markíza v nedeľu vysielala v Televíznych novinách veľkú reportáž o histórii podniku, ktorý pre nás Košičanov navždy zostane VSŽ. Čierno-biele zábery z výstavby, historické obrázky s Rezešovcami a Eichlerom až po rozhovor s exprezidentom Schusterom, tie štyri minúty ma priam zohriali na duši. Už len aby to s Číňanmi dopadlo aspoň tak dobre, ako s Američanmi.
2. Myslím, že Cuky Luky má skvelý trailer.
Asi ste ho videli, keď nie, pozrite si. Neviem, koľko percent bude mať slovenská paródia na život na ČSFD, popularite filmu vôbec nemusí poškodiť ani nízke číslo. JOJka napríklad nedávno vyhrala jeden televízny večer aj s titulom, ktorý má v hodnotení používateľov filmovej stránky celých 14%.
3. Myslím, že som voľajaký zmätený z korešpondencie medzi ÚV a Pluskou.
Písala o tom kolegyňa v Týždni v médiách, neviem ako mám čítať liebesbriefy zaklincované exkluzívnym rozhovorom v jednom z titulov vydavateľstva. Tak majú sa radi, alebo nemajú?
4. Myslím, že som rád, že sa v nedeľu podvečer vrátilo skutočné Nové bývanie.
Ukazuje sa, že podvečerný lineup 15-minútový kuchár a Vlado Voštinár hľadajúci nové obydlia je najväčšou istotou prinajmenšom v mojej obývačke. Včera som napríklad kvôli nim zistil, že Košice hrajú televízny zápas s Bystricou, až keď sa Nové bývanie skončilo.
5. Myslím, že Markíza ešte o dva problémové programy bojuje zo všetkých síl.
Má to ale háčik. Keď boli v pondelok v Teleráne kovboji z Divokého Zapadákova, v utorok ráno bude živý vstup z pôrodnej sály?