24.02.2017, 00:00

Blízky čas ukáže, či budem kandidovať, hovorí Václav Mika

Generálnemu riaditeľovi RTVS končí v auguste funkčné obdobie. Za akých okolností sa rozhodne opäť kandidovať?

Václav Mika
Zdroj: Peter Mayer

Aké máte profesionálne plány na tento rok?

V profesionálnych plánoch týkajúcich sa RTVS na tento rok mám úplne jasno. Základná úloha a zároveň aj moja vízia je odovzdať, respektíve pokračovať v RTVS, v čo najlepšej kondícii.

Znamená to, že ste sa definitívne rozhodli opäť kandidovať do funkcie generálneho riaditeľa?

Finálne rozhodnutie urobím vtedy, keď výbor parlamentu vypíše výberové konanie. Bude to už čoskoro, možno o pár týždňov. Je to horúca téma, a preto je to legitímna otázka. Ak má môj mandát pokračovať, potrebujem na to tri veci. Najskôr mať mandát od svojich kolegov a tímu, že to dáva zmysel a ten mám, respektíve s ním môžem počítať. Potrebujem mať v rukách jasné a nespochybniteľné výsledky misie RTVS. To znamená kvantitatívne je to sledovanosť, ktorá verejnoprávnej televízii vzrástla. Potom kvalitatívne, ktoré sú tiež zobjektivizované, máme to potvrdené prieskumami. Aj z tohto dôvodu mi to dáva zmysel. A nakoniec je tu otázka financovania, ktorá nie je zodpovedaná a je jasné, že v tomto funkčnom období sa ani nevyrieši. Ale tieto všetky veci mi dávajú mandát zabojovať. Blízky čas ukáže, či sa rozhodnem ísť do tohto súboja kandidátov.

Čo bude pre vás najdôležitejšie bez ohľadu na to, či budete alebo nebudete kandidovať?

Opatrne to hovorím, ale je to tento rok. Rád by som odovzdal RTVS v čo najlepšej kondícii. Nemyslím si, že je úplne zvykom na konci funkčného obdobia mať ekonomicky najúspešnejší rok, väčšinou sa peniaze minú. Už vôbec nebýva zvykom, že sa pripraví programový koncept a štruktúra, ktorá, dnes to už môžem povedať, že bude minimálne za prvý polrok úspešná. Ale otázka je, čo bude v budúcnosti. Pretože mojou vizitkou by malo byť aj to, či bude alebo nebude pripravený koncept dlhodobých projektov, ktoré sú všetky rozbehnuté, respektíve sa pripravujú.

Čím bližšie sú voľby, tým viac je vyjadrení smerom k RTVS a vašej osobe zo strany politikov. Minulý týždeň hovoril premiér Fico o tom, že televízia má ďaleko k verejnoprávnosti. Ako sa chcete vyrovnať s ich vyjadreniami? Bude to práve (ne)podpora politikov, ktorá rozhodne o vašej kandidatúre?

Rozhodne to bude voľba parlamentu, ktorý na konci dňa volí generálneho riaditeľa. Otázkou je, ako bude zohľadnené to, v akom stave sú po piatich rokoch verejnoprávne médiá a aký koncept kandidáti pripravia. Neostáva mi nič iné, len sa spoliehať na to, že ak do súboja kandidátov pôjdem, tak chcem byť čo najlepšie pripravený. Chcem mať za sebou výsledky, ktoré sú preukázateľné a nespochybniteľné a tak isto pripraviť projekt, ktorý je nielen kontinuitou, ale aj výzvou na ďalšie obdobie. Verím, že to bude súťaž profesionálne pripravených projektov, pretože akokoľvek dopadne, úspešný kandidát bude o niekoľko týždňov konfrontovaný s prípravou rozpočtu, programovým konceptom a to už je presun z roviny vízie do tvrdej reality.

Hovorili ste o tom, že RTVS potrebuje zmenu financovania. Prečo je podľa vás najlepší spôsob financovania prostredníctvom úhrad od obyvateľov a nie financovanie zo štátneho rozpočtu?

Úplne zásadná otázka. Myslím, že čo poznám relevantných kandidátov na funkciu riaditeľa RTVS, nikto z nich nemá pochybnosti o tom, že koncesie sú najlepšia cesta. Pre mňa osobne, či už tu bude Václav Mika alebo nebude, zmena financovania musí prísť. A myslím, že existuje všeobecná zhoda aj na úrovni politikov. A neudeje sa to už počas môjho funkčného obdobia. Čo sa stane teoreticky po tom, keď príde nový manažment? Bude zápasiť s tým, že trojzdrojové financovanie je neudržateľné. Máme tu koncesie, kde je miera efektivity vymáhania viac ako 95 percent. Znamená to, že zvýšiť sa v tomto smere dá už len minimálne. Stratégia tohto manažmentu nie je ani presadzovať si cestu zvýšenia reklamy vo vysielaní. A do tretice – zdrojom financovania je zmluva so štátom. Tá sa však v roku 2017 končí. A tam je priestor vyjednať novú zmluvu. Treba však povedať, že to, ako je zmluva so štátom konštruovaná, má svoje limity. Nemôže byť z toho financovaný napríklad šport, spravodajstvo, akvizície, prevzaté programy.

Dalo by sa to zmeniť?

Určite, pri prerokúvaní nových podmienok. Ale financovanie zo štátneho rozpočtu je taký hybrid. Znamená to väčšiu závislosť od štátneho rozpočtu, čo asi pre mňa nie je optimálna a ani dobrá cesta.

Pretože bude RTVS ekonomicky závislá od štátu? Alebo ide skôr o politiku?

Je to kombinácia. Uvediem príklad. Neviem si dosť dobre predstaviť, že zmluva so štátom bude zahŕňať aj financovanie spravodajstva, čo je jedno z tých najnákladnejších. A že priamo zo štátneho rozpočtu pôjdu peniaze na spravodajstvo. Ako to znie? Štátny rozpočet a spravodajstvo? Iste, môže to fungovať, ale určite to nie je ideálny stav.

Bolo by to niečo také ako v Poľsku?

Poľský scenár znamená úplnú zmenu legislatívy a my zatiaľ v takom stave, dúfam, nie sme. Myslím, že v tejto situácii nám poľský scenár nehrozí a čaká nás regulárna voľba generálneho riaditeľa – tomu verím.

Vráťme s k financovaniu. Dá sa financovať RTVS bez zvýšenia koncesií?

Je niekoľko ciest. Jednou z najspomínanejších je financovanie RTVS zo štátneho rozpočtu, čo je tiež cesta, ako dostať dostatok zdrojov. Ale moja skúsenosť z krajín EBU, ktoré zahŕňajú štandardné verejnoprávne médiá v Európe, je tento model najmenej zastúpený. Zdôrazňujem, že najbežnejším a osvedčeným modelom financovania verejnoprávnych médií, sú koncesie.

RTVS dnes funguje ako jedna inštitúcia televízie a rozhlasu. Vedeli by ste si teoreticky predstaviť, že by sa k obom inštitúciám pričlenila aj tlačová agentúra ako ďalšia platforma obsahu?

Všetko sa dá predstaviť, ale takýto model funguje prakticky iba v Maďarsku a to asi nie je ten najlepší príklad. Pravdou však je, že som sa s takýmto návrhom ani z parlamentného prostredia nestretol.

Iste sledujete situáciu na televíznom trhu. Televízny líder sa rozhodol odísť z terestriálu. Pýtam sa vás ako odborníka, môže dnes líder fungovať bez DVB-T?

Najskôr odpoviem za RTVS, pretože to je moja úloha. Základným atribútom verejnoprávneho média je, že musí byť dostupné pre každého v každej platforme. Osobitne ešte terestriál, ktorý je a bude jedinou nespoplatnenou platformou. Ak by niekto v RTVS len uvažoval o tom, že zmení zákon a opustí sa tak DVB-T, bolo by to o veľkej konfrontácii s verejnoprávnou televíziou. Dostupnosť verejnoprávnych médií je naša fundamentálna, nevyhnutná povinnosť. Posilnenie terestriálu je, naopak, v našom záujme. Aby diváci, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť akúkoľvek platformu, mali RTVS a bola pre nich dostupná zadarmo. Musím povedať, že RTVS nemá ani jedno euro príjmov z distribúcie u iných providerov. A čo sa týka rozhodnutia a postupu lídra na trhu, dôsledky opustenia terestriálu, samozrejme, ukáže čas.

Zatiaľ to vnímate ako?

Myslím si, že je to ohrozenie lídershipu. Ale je to ekonomické rozhodnutie, ktoré televízii pravdepodobne vychádza. Ja nevidím do ich biznis plánov. Faktom je, že za prvý mesiac bez terestriálu to ohrozenie lídershipu určite je. Výsledky v druhom kvartáli nám ukážu, ako sa diváci rozhodli, či zostali v terestriáli alebo sa posunuli k inej platforme. Ekonomická situácia na trhu sa mení. Z hľadiska ekonomiky tomuto rozhodnutiu preto rozumiem, nie však z hľadiska stratégie.

Je pre vás DVB-T drahá?

Realita je taká, že ceny vychádzajú z kontraktov, ktoré boli uzavreté pri prechode na digitálne vysielanie v roku 2008. Cena je štandardná pre všetkých vysielateľov. A v situácii, keď máte za tú istú cenu polovicu divákov, sa situácia môže prehodnotiť. Treba povedať, že odchodom z DVB-T vysielateľ už nie je free to air, už nie je zadarmo. Nastavený je nový ekonomický model fungovania a privátni vysielatelia sú pripravení spoplatňovať svoj mediálny obsah.

Pomáha dnes RTVS v sledovanosti aj to, aká je situácia na televíznom trhu?

Určite pomáha, ale musím povedať, že ohraničene. A budem to ilustrovať na príklade spravodajstva. Diváci, ktorí stratili prístup k spravodajstvu Markízy, nájdu napríklad podobné spravodajstvo v televízii JOJ. Teda väčšina. Faktom je, že nám to pomáha, ale neznamená to, že sme si tento vývoj želali alebo po ňom túžili.

Asi pred piatimi rokmi Markíza nahrádzala na trhu seriózne spravodajstvo. Nehľadajú si diváci práve preto cestu k vám?

Markíza už nereprezentuje tento typ spravodajstva. Máme vlastné analýzy spravodajstva, porovnávame témy, štruktúru. Keď si zoberieme spravodajstvo Markízy a JOJ, sú farebne veľmi podobné. Štruktúrou je spravodajstvo oboch komerčných televízií iné ako naše – a tak to má byť. Aj súčasný koncept spravodajstva RTVS vznikal tak, že sme videli priestor na trhu. Využili sme priestor pre informačnú hodnotu spravodajstva a zdá sa, že efektívne. Na druhej strane, získať diváka na vlastný mediálny obsah si vyžaduje čas. Dnes máme reálne viac ako dvojnásobok divákov v porovnaní s obdobím spred piatich rokov. A znamená to, že diváci k nám odniekadiaľ prišli. Dokonca prišli aj noví, je ich menšina, ale aj takí sú. Odvážne povedané, že sme prispeli aj k rozvoju televízneho trhu a diverzite spravodajského obsahu.

Ako poznačila vnímanie spravodajstva kauza s jej šéfom Dikom? Interne či externe.

Ja som pomerne odvážne povedal, že podobné situácie sa vyskytli vo väčšine verejnoprávnych médií. Overoval som si to aj v rámci priestoru EBU a môžem povedať, že to bola pre nás skúška. Prvýkrát sa v mediálnej histórii slovenského trhu spravodajstva vytvorili kontrolné komisie, ktoré preverili nezávislosť spravodajstva. Pridali sa aj externé autority a obe nezávislé komisie potvrdili, že spravodajstvo RTVS nebolo zaujaté a do jeho štruktúry nebolo zasiahnuté. To je podstatný výsledok.

Zdroj: RTVS

​​​V tejto sezóne ste rozbehli jeden z najdrahších projektov Zem spieva. Je to váš vlastný formát, je o folklóre. V čom bol pre vás projekt riskantný?

Tým, že som na trhu viac než desať rokov a mám za sebou projekty, ktoré boli v tom čase mimoriadne úspešné – Let´s dance, Superstar, Talent – viem, že takýto veľký projekt býva úspešný vtedy, keď je vynikajúca exekutíva a spracovanie. Ale všetko to boli projekty robené podľa Biblie a na základe licencie. A to je aj prvý predpoklad k tomu, aby bol formát dobre zvládnutý a diváci ho ocenili. Tam idete do istoty. Zem spieva je slovenský koncept, ktorý sa vytvoril v spolupráci s koproducentom. Na jednej strane neviete, ako ho prijmú diváci, na druhej strane je jeho pridaná hodnota práve v tom, že je váš. Vo finále to môže byť aj dobrý obchodný artikel. Ďalšia výhoda je, že projekt môžete stále kreovať, pretože je náš a to nám dáva slobodu. Za posledné roky je to jeden z mála formátov, ak nie jediný, ktorý na Slovensku vznikol v takom rozsahu.

Zatiaľ je lídrom sobotného prime time.

Divácka odozva je mimoriadna. Hodnotím to však s pokorou. Mňa najviac teší to, že tému folklóru, ktorá je vnímaná ako tradičná, a pre istú časť divákov nová, prijala verejnosť. A veľa o nej diskutuje. Najhoršia vec, ktorá sa vám môže stať v mediálnom prostredí, je tá, že o tom nikto nediskutuje, že je to bez odozvy. Lebo to nikoho nezaujíma. Opäť použijem príklad, takou analógiou je spravodajstvo. Ak máte spravodajstvo, ktoré nikoho nezaujíma, načo je také spravodajstvo a hlavne pre koho. A tak to bolo, keď som sem prišiel. Teraz je to inak. Sme relevantní. To je celé. Podobne, pred šiestimi rokmi nebola téma RTVS spoločenská téma. RTVS je dnes druhou najhodnovernejšou inštitúciou po akadémii vied. To je skôr formálna vec, ale podstatnejšie je, že RTVS je vnímaná ako spoločenský fenomén.

Čo sa týka sledovanosti, dnes je veľkým fenoménom šport. Je dnes tendenciou všeobecne komerčných staníc zvyšovať cenu za práva?

Ak by sme to tak robili, tak tu všetci skončíme so športovými správami. Trh nemá, našťastie, takéto parametre súťaže. Áno, šport je dnes mediálny obsah, ktorý robí rekordy. V súčasnosti neurobí nič 50-percentný share, iba šport. 60 percent je sen mediálneho trhu a len v prípade športu aj realita. Ale hovorím o takých podujatiach, ako sú majstrovstvá sveta v hokeji, vo futbale a podobne. Jedným z obmedzení komerčných televízií v súťaži o práva sú spoplatnené platformy. Nehovoriac o tom, že pre komerčné televízie je stále problém ísť po veľkých športových podujatiach a poviem, prečo. Pri zakúpení licencie máte na podujatie nielen právo, ale aj povinnosť vysielať. Pre televízie to býva problém, pretože im to môže rozbiť programovú štruktúru. Ani jedna komerčná televízia u nás nemá nastavenú free to air platformu športového kanálu. V čase, keď kupujete práva na najväčšie športové prenosy, neviete, kedy sa reálne budú vysielať. Viete si predstaviť, že by sme potom v rámci sviatočnej štruktúry počas Veľkej noci v prime time vysielali napríklad kvalifikáciu Fed cupu?

Znamená to, že stále je pre vás aktuálna téma tretej stanice? Aj v prípade, že sa koncesie zatiaľ nezdvihli?

Téma tretieho kanálu musí aspoň koncepčne žiť. Opäť zdôrazňujem, že nepôjde o čisto športový kanál, ale plnoformátovú programovú službu. Stratégiou a štruktúrou nevznikne ako solitér, ale bude mať podstatný vplyv aj na nové kreovanie súčasnej Jednotky a Dvojky. Naznačím to takto, v rámci multikanálovej stratégie uvoľnený priestor po športe z Jednotky a Dvojky vytvorí podmienky na rozšírenie programových tipov, ktoré tam patria a zaberal ich šport. Nie je to marginálny vplyv. Na ilustráciu, minulý rok športové formáty zaplnili 4 hodiny vysielania denne. To hovorí za všetko. Zhrnuté a podčiarknuté, nový kanál bude musieť prísť, ak si chce RTVS udržať leadership nielen v športe, ale aj podporiť a rozšíriť formáty pôvodnej tvorby a detských programov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.