Trochu v Stratégiách experimentujeme s obsahom, mediálne prešľapy a postrehy ponecháme na nedeľný vysielací čas. Rozhodli sme sa inovovať pondelkovú rubriku. Bubliny sú v móde, skúsim písať niečo o tej mojej.
Z dátovej svojky, ktorú som si nechal fotiť minulý týždeň možno tušíte, že mám celkom prehľad o tom, čo sa deje na Facebooku. Aspoň na tom mojom. Bublinka má dnes takmer 1200 členov, od slniečkárov po spoluobčanov so svetonázorom na hranici opačnej strany spektra. Mažem a blokujem len najhoršie prípady, nemyslím si, že bublina má byť jednofarebná.
K ich obsahu sa mi do feedu tlačia stránky, ktoré som si obľúbil a tie, ktoré si za to zaplatili. Nie mne, sociálnej sieti. Skúsim teda spísať pár postrehov, pondelok čo pondelok.
O čom ľud točil facebookový ľud minulý týždeň?
Najprv to dôležité: Facebook sa asi pomiatol. Zabanoval bielu vranu, lovca náckov. Ján Benčík uverejňuje obrázky s výhražnými citátmi ľudí na sieti s ich fotografiami, dostal v krátkom čase už druhú stopku. Ak to takto pôjde ďalej, o chvíľu si bude musieť založiť úplne nový profil.
Na druhej strane ľudia ktorí želajú iným ľuďom smrť, smrteľnú chorobu, fyzickú likvidáciu alebo prinajmenšom bitku, môžu pokojne konšpirovať ďalej. Rovnako zdieľať pochybné správy, ktorými potom zamoria mysle kriticky nemysliaceho publika.
Nepáči sa mi ani - a to budem opakovať do úmoru - že sa radikalizuje aj druhá, nefašistická strana. Nemyslím si, že je to správna cesta von zo špirály, ktorú rozkrútili sociálne siete. Workshop vo Facebooku na tému Ako bojujeme s hejtom a fejkovými správami, by som si ale aj zaplatil.
No nezabav sa
Facebook pôvodne vznikol ako miesto na zábavu. Som si celkom istý. V mojej bubline je veľa vtipu no najviac času žerie ten, ktorý je nasilu. Občas sa pobavím aj na jednoduchých alkoholických vtipoch Spomalenom Donaldovi Trumpovi, či Svedkoch Liehovových.
Nalejme si ale čistého alkoholu: oveľa horšie je, že na každý podarený vtip musím skrolovať tri, ktoré sú nasilu. Najviac ma vyrušujú hoaxové a ponižujúce. Je ich dosť, som zástancom slobody slova s vedomím zodpovednosti.
Humor sa dá robiť aj bez vulgarizmov a aj tak výstižne a vtipne. Len je to náročnejšie, ako opakovať nadávky v každom meme a každej koláži. Postupne skúsim prinášať konkrétne príklady.
Možno by som mal viac stránok a jednotlivcov obmedzovať v prístupe do môjho zorného poľa, ako som ale písal o čosi vyššie, úmyselne tak nerobím.
Pohorši sa nad špeciálnym prokurátorom. Naozaj?
Pohoršovanie sa nad prokurátorom. Ďalšia super zábavka minulého týždňa. Všetci sme múdri, že keď pán super špeciálny prokurátor osem rokov a šesťdesiatjeden káuz dotiahne k nula žalobám, "nesedí to ani matematicky, ani štatisticky," či ako povedala pani ministerka spravodlivosti.
Ja sa ale spravodlivo - a na rozdiel od mojich bubliniek - čertím nad niečím iným. Nad tými, ktorí majú jeho prácu kontrolovať. Napríklad nad médiami. Naozaj treba čakať osem rokov a 61 prípadov, aby sme zistili, že niečo nesedí? Nikomu nenapadlo urobiť odpočet povedzme raz za rok? Neprišli by sme na to - čo ja viem - o päť, šesť rokov skôr, že niečo nesedí? Len sa pýtam.
Fake news na záver
Môj ľud ešte bavil údajne opitý Braňo Mojsej na večierku v Bratislave. Podľa niektorých očitých svedkov ale spieval celkom triezvy, až sa mi chcelo vyhlásiť niekoľko médií za "fake news". Donald by sa s nimi nemaznal.
Skončilo to dnes nad ránom Oscarmi. Nikto nemohol uveriť, čo sa vlastne v priamom prenose na televízii Doma stalo. Facebook zahorel prvým ohňom nového týždňa, od posmeškov po opovrhnutie. Ľud si mohol uľaviť ledva otvoril oči.
Na čom sa odbaví v aktuálnom týždni, zreferujem takto o sedem dní.