01.06.2017, 11:39

Bratislava bez reklamy. To by sa mi páčilo, hovorí Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy

V rozhovore prezrádza, ako sa mu darí riešiť dlhodobý problém vizuálneho smogu a aké výsledky dosiahol.

Bratislava bez reklamy. To by sa mi páčilo, hovorí Ivo  Nesrovnal, primátor Bratislavy
Zdroj: Magistrát hl. mesta Bratislava

Vizuálny smog je veľkým problémom Bratislavy. Vznikal 20 rokov, keď reklamné zariadenia nekontrolovane pribúdali. Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy, o reklamnom smogu hovorí dlhodobo a vizuálna tvár mesta bola aj jednou z jeho priorít pri kandidatúre na post primátora. V rozhovore prezrádza, ako sa mu darí riešiť dlhodobý problém a aké výsledky dosiahol.

Bratislava, ako každé mesto, má veľmi veľa problémov, ktoré trápia jej obyvateľov. Prečo ste si stanovili ako jednu z priorít práve reklamný smog?
Intenzita reklamy v našom meste je prejavom nekultúrnosti. Znižuje to konkurencieschopnosť Bratislavy s inými európskymi metropolami. Toto chcem zmeniť a znížiť počet reklamných zariadení v našom meste na minimum.

Ako by ste zhodnotili vaše doterajšie výsledky?
To je práve ten problém, že 20 rokov bilbordy nikto neriešil. Ako som nastúpil do úradu, začali sme na tom pracovať. Prvou veľkou vecou bolo odstránenie viac ako 400 trojnožiek z mesta. Dali sme si urobiť pasportizáciu reklamných zariadení, žiadať mestské časti o povolenie na odstránenie bilbordov. Nedá sa to urobiť zo dňa na deň, ale aktívne sa tomu venujeme a bilbordy z mesta postupne ubúdajú.

Pred rokom ste zverejnili informáciu o počte reklamných zariadení, ktoré sú umiestnené na území Bratislavy. Z pasportizácie vyplynulo, že ich je až 9 600 väčších než 3 m2. Aký počet je podľa vás pre mesto prijateľný?
Úprimne, čo najmenej. V moderných európskych metropolách takéto nekontrolované umiestňovanie bilbordov kade-tade popri cestách, na múroch, pri stĺpoch alebo v parkoch nenájdete. Bol by som rád, aby aj Bratislava bola raz krajšou metropolou bez všadeprítomných reklám.

Predsa len, príjmy z vonkajšej reklamy nie sú asi zanedbateľné. Akú sumu predstavujú pre mesto?
V roku 2016 malo hlavné mesto príjem z nájmu pozemkov, kde sú umiestnené reklamné zariadenia, vo výške 358 934 eur.

V ktorej mestskej časti je najviac reklamných zariadení?
Najviac bilbordov je v mestskej časti Ružinov, až 1 098 kusov.

Podľa pasportizácie má hlavné mesto v priamej správe 3 084 bilbordov, z čoho je až tretina (1 031) nelegálnych. Odstránených bolo 57. Stanovili ste nejaký termín na ich úplné odstránenie? Prípadne, aký počet by ste chceli odstrániť tento rok?
Na stavebné úrady mesto zaslalo 457 žiadostí na odstránenie vizuálnych reklám. K dnešnému dňu mesto získalo 127 povolení a bilbordy postupne miznú z bratislavských ulíc. Do dnešného dňa bolo odstránených 68 bilbordov, ako aj 428 reklamných zariadení známych ako trojnožky. Ideme postupne, len čo získame od mestských častí povolenie na odstránenie bilbordov, bilbordy odstraňujeme.

Zdroj: Magistrát hl. mesta Bratislava

Rozhodnutie o odstránení reklamnej plochy vydáva stavebný úrad, ktorých je v Bratislave až 15. Nepredlžuje sa tak proces odstraňovania?
Predlžuje. Je nonsens, že Bratislava nie je stavebným úradom a v meste je 15 stavebných úradov, na ktoré je hlavné mesto odkázané. Je nutné zmeniť zákon o Bratislave, ktorý by nastavil lepšie kompetencie mesta a mestských častí. Niektoré mestské časti sú ohľadne odstraňovania bilbordov ústretovejšie, iné nie. Je to individuálne.

V ktorej mestskej časti je najviac nelegálnych plôch?
Mestská časť Ružinov vedie aj v počte nelegálnych zariadení. Mesto zaslalo mestskej časti už 106 žiadostí o odstránenie bilbordov a súhlas sme zatiaľ dostali len na 10. To, myslím si, hovorí za všetko. Kým mestské časti nebudú súčinné a aktívne, bilbordy budú špatiť verejné priestranstvá aj naďalej.

Dáva vám súčasná podoba stavebného zákona dostatočné kompetencie?
Novela stavebného zákona z roku 2015 dáva obciam väčšie právomoci pri odstraňovaní reklamných zariadení, čo je výrazný posun vpred. Bratislava však nemá stavebný úrad, a preto pri každom bilborde, ktorý chce odstrániť, musí požiadať o povolenie stavebné úrady v jednotlivých mestských častiach. Mesto teda nemôže samo efektívne regulovať reklamu na svojom území a určovať, kde reklamu mať chce alebo nechce.

Odstránenie ktorých nelegálnych plôch je vašou prioritou?
Mojou prioritou je čistiť všetky verejné priestranstvá od nelegálnej reklamy. Predovšetkým odstraňovať  bilbordy z parkov a zo zelene v meste. Tu naozaj nemajú čo hľadať. So zástupcami Asociácie vonkajšej reklamy (AVR) som sa dohodol, že viac ako 30 reklamných plôch zmizne tento rok z parkov a verejných priestranstiev Bratislavy. 

Odstránenie billboardov. Pred a po:

Zdroj: Magistrát hl. mesta Bratislava

Zdroj: Magistrát hl. mesta Bratislava

Máte vytvorené pravidlá na umiestňovanie reklamných plôch v meste? Aké podmienky ste si zadefinovali?
Aktuálne pracujeme spolu s AVR na vytvorení pravidiel alebo manuálu na umiestňovanie reklamných zariadení v meste. Zároveň budem presadzovať legislatívne zmeny vedúce k účinnej regulácii vonkajšej reklamy v Bratislave.  

Ako sa dotknú nové podmienky spoločností, s ktorými má mesto podpísané zmluvy? Budú sa predlžovať?
Zatiaľ tieto pravidlá len pripravujeme, takže je predčasné hovoriť o tom, ako sa to dotkne spoločností, s ktorými má mesto podpísané zmluvy.

Aké podmienky budú musieť splniť nové spoločnosti?
S novými spoločnosťami mesto aktuálne zmluvy nepodpisuje. Naším cieľom je znižovať počet reklamných plôch v Bratislave. 

Prijali ste nejaké systémové opatrenia, aby v budúcnosti nepribúdali nekontrolovane reklamné plochy?
Pracujeme na legislatívnych zmenách a spolupracujeme s AVR, aby sme vytvorili pravidlá. Chceme do toho zapojiť aj hlavnú architektku, aby sme určili miesta, kde by takéto bilbordy mohli stáť a kde za žiadnych okolností nie.

Aké sú vlastne vaše právomoci pri regulovaní reklamy na území mesta?
Hlavné mesto má slabé kompetencie. Odstraňovať nelegálne bilbordy môže len z mestských pozemkov. Práve preto spolupracujeme s AVR, ktorá má kompetencie odstraňovať nelegálne reklamné zariadenia aj zo súkromných pozemkov, voči ktorým samospráva nemá právomoci. Okrem AVR mesto intenzívne komunikuje aj s mestskými časťami, aby, podobne ako hlavné mesto, znižovali počet reklamných zariadení v meste.

Pomohli by väčším právomociam legislatívne zmeny?
Pomohli a mesto na nich pracuje. Mojím cieľom je bojovať za efektívne nástroje samospráv v oblasti regulácie vonkajšej reklamy.

Odstránenie billboardov. Pred a po:

Zdroj: Magistrát hl. mesta Bratislava

Dá sa vôbec zabrániť nelegálnym reklamným zariadeniam?
Novela stavebného zákona (zákon č. 293/2014 Z. z., účinný od 2. 1. 2015) zaviedla nový pojem „reklamná stavba“ a zároveň zaviedla novú povinnosť pre vlastníkov reklamných stavieb – zabezpečiť počas celej lehoty trvania reklamnej stavby jej označenie. Vlastníci reklamných stavieb boli povinní označiť ich v termíne do 31. 7. 2015. Ak tak neurobili, môže vlastník pozemku takúto reklamnú stavbu odstrániť postupom podľa stavebného zákona.

S Asociáciou vonkajšej reklamy (AVR) spolupracuje Bratislava už od roku 2004. Ako sa vyvíja v súčasnosti vaša spolupráca?
Spoluprácu hodnotíme pozitívne. AVR nám vyšla v ústrety pri odstraňovaní bilbordov z parkových plôch. Celkovo tento rok odstráni viac ako 30 reklamných plôch. Okrem toho doteraz odstránila 426 bilbordov patriacich členským organizáciám AVR  a fyzicky odstránila 134 cudzích nepovolených reklamných staveb na základe súhlasu stavebných úradov. Spolupráca viedla už v minulých rokoch k odstráneniu 10 percent reklamných zariadení z pozemkov mesta do konca roka 2015 a ďalších 10 percent do konca roka 2016, rovnako ako k odstráneniu reklamných bannerov z oplotení, dopravných zariadení a mostov na území Bratislavy od jednej z reklamných spoločností.

Je AVR nápomocná pri odstraňovaní nelegálnych plôch zo súkromných pozemkov, kde nemá samospráva právomoci?
Áno. Spolupráca s AVR je pre mesto prínosná najmä pri odstraňovaní bilbordov zo súkromných pozemkov, kde mesto aktuálne nemá právomoci. Mojím cieľom je, aby mesto malo v budúcnosti hlavné slovo pri určovaní pravidiel umiestňovania reklamných plôch bez ohľadu na to, na akých pozemkoch sa nachádzajú. Chcel by som zaviesť jasné pravidlá aj v súvislosti s územným plánom a určiť, že tu bilbordy môžu byť a tu zas nie.

Aké sú reakcie obyvateľov Bratislavy? Vnímajú zmeny, ktoré sa udiali?
Vnímajú a hodnotia to pozitívne. Na druhej strane nám vyčítajú, že uvedené zmeny nie sú také viditeľné, pretože bilbordov je v meste naozaj veľa. Mesto však ide krok za krokom a verím, že postupne docielime značné zníženie počtu reklamných plôch v meste.

Kto je Ivo Nesrovnal:
Profesionálnu dráhu začal v Slovenskej akadémii vied. V deväťdesiatych rokoch pracoval v kancelárii prezidenta Václava Havla v Prahe ako právnik so zameraním na ochranu ľudských práv. Ako advokát neskôr žil a pracoval v rôznych európskych krajinách. Od roku 2009 pôsobí ako poslanec zastupiteľstva Hlavného mesta Bratislavy, ako poslanec zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a paralelne ako podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja. V roku 2014 bol zvolený za primátora Hlavného mesta SR Bratislavy.
V živote sa riadi krédom: „Viem, čo je úspech, aj akú má cenu. Skúsenosti ma naučili, že iba vytrvalá a poctivá práca sa vypláca.“ Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, neskôr študoval na viacerých zahraničných univerzitách v USA, Nemecku či vo Francúzsku. Žije v Bratislave, má dve deti.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.