30.07.2017, 00:00

Producentka Wanda Adamík Hrycová: Peniaze na film Čiara som zháňala tri roky

Výziev, ktoré musela prekonať, bolo veľa. Po zdolaní jednej sa objavilo ďalších päť.

Producentka Wanda Adamík Hrycová: Peniaze na film Čiara som zháňala tri roky
Zdroj: TASR/Pavol Zachar

Vo štvrtok 3. augusta prichádza do kín film Čiara, ktorý ocenila porota festivalu v Karlových Varoch cenou za najlepšiu réžiu pre režiséra Petra Bebjaka. Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami z prostredia slovensko-ukrajinskej hranice v lete 2007, pár mesiacov pred vstupom Slovenska do schengenského priestoru. V kriminálnom príbehu s prvkami trileru i čiernej komiky sa v hlavných úlohách predstavia Tomáš Maštalír, Emília Vášáryová, Andy Hryc, Eugen Libezňuk a Zuzana Fialová.

Čiara vznikla na námet producentky filmu Wandy Adamík Hrycovej, na filme pracovala štyri roky, od leta 2013. FIlm s rozpočtom 1,3 milióna eur sa nakrúcal minulý rok vo februári a potom od augusta do októbra v Bratislave a okolí, na východnom Slovensku a Ukrajine. V rozhovore pre spoločnosť Wandal production približuje producentka neľahkú cestu od nápadu do finálnej filmovej podoby. Výsledok však podľa nej stojí za to a verí, že to ocenia aj diváci. Prinášame ho v skrátenej podobe.

Ako vznikol nápad nakrútiť film z prostredia slovensko-ukrajinskej hranice?

Slovensko-ukrajinskú hranicu a jej príbeh poznám od svojho detstva. Moja mama je z Uble, čo je hraničná dedinka s oficiálnym hraničným priechodom. Do roku 1993 to bolo bohom zabudnuté miesto, kde líšky dávali dobrú noc. Bola to prísne strážená hranica s bývalým Sovietskym zväzom, cez ktorú neprenikla ani myš. Po roku 1993, keď sa Sovietsky zväz rozpadol, sa začali diať veci nevídané. Vo veľkom tu začalo prekvitať pašovanie a nelegálny obchod medzi Slovenskom a Ukrajinou. Na Ukrajine bol nedostatok všetkého, čo mohli Ukrajinci nájsť na Slovensku. U nás bol zase dopyt po lacných cigaretách, benzíne a alkohole, čo ponúkala Ukrajina. Nelegálny biznis funguje do dnešných dní. Hoci už nie v takom rozsahu.

Film sa nakrúcal prevažne na východnom Slovensku a na Ukrajine. Čím je toto prostredie špecifické?

Keď som sa rozhodla, že ideme točiť tento film, bolo mi jasné, že to musíme urobiť na východe. Ten kraj je veľmi špecifický, úžasný je najmä vďaka svojej neopakovateľnej prírode, ktorá je takmer nedotknutá a takú na Slovensku nájdete už len ťažko. Takisto architektúra je tam iná, domy a kostoly vyzerajú inak ako na zvyšku Slovenska. A čo sa týka Ukrajiny, také prostredie by sme nenafingovali nikde inde. Všetko tam vyzerá úplne inak a má to svoje nezameniteľné čaro.

​Bolo náročné zohnať peniaze na financovanie takéhoto filmu? Mali ste aj nejakých sponzorov?

Nebolo to jednoduché, trvalo to skoro tri roky. Na Slovensku do projektu vstúpil ako zásadný koprodukčný partner RTVS, čo nás všetkých veľmi teší. Ďalším slovenským koprodukčným partnerom je HomeMedia Production. Podieľajú sa na kompletnej obrazovej i zvukovej postprodukcii. Netreba zabúdať ani na Slovenský audiovizuálny fond, ktorý sa zásadným spôsobom pričinil o vznik tohto filmu a veľmi dôležitá bola aj podpora z Ukrajinského štátneho filmového fondu. Ukrajinci k výrobe filmu prispeli nielen finančným, ale aj profesionálnym vkladom. Ide tak o historicky prvú slovensko-ukrajinskú koprodukciu vôbec. Som naozaj hrdá na to, že sa mi ich na spoluprácu podarilo presvedčiť.

Na príprave filmu sa podieľal zmiešaný slovensko-ukrajinský štáb. Aká bola spolupráca s kolegami z Ukrajiny?

Perfektná. Boli to naozaj profesionáli, ktorí svoju prácu urobili veľmi kvalitne. Musím prezradiť, že spočiatku sa niektorí členovia štábu tejto medzinárodnej spolupráce obávali. Predsa len, sú zvyknutí na svojich kolegov a tím ľudí, pri ktorom už presne vedia, od koho môžu čo očakávať. Po pár dňoch sa však všetky obavy rozplynuli. Ukázalo sa, že sú to chlapci naozaj skúsení, invenční, zdatní nielen technicky, ale aj umelecky a majú „dobré oko“, čo sa odrazilo aj na výsledku.

Vo filme hrá viacero známych slovenských i ukrajinských hercov. Podľa čoho ste si ich vyberali?

Okrem pani Milky Vášáryovej a Andyho Hryca, ktorí dostali priame pozvanie, sa všetky ostatné roly obsadzovali na základe castingov. Castingy na ukrajinských hercov sme robili priamo v Kyjeve. Musím sa priznať, že s výberom ukrajinských hercov som spokojná minimálne tak ako s ukrajinským štábom. Nielen tak pre nič za nič sú to veľké ukrajinské hviezdy. A tak máme aj vďaka hereckému obsadeniu prienik na Ukrajinu, čo je veľmi autentické.

Čo bolo pre vás najväčšou výzvou pri príprave filmu?

Výziev bolo veľa. Keď som prekonala jednu, hneď sa objavilo ďalších päť. Pre mňa predstavuje film Čiara štyri roky môjho života. Žijem ním od leta 2013. V čase, keď sme s projektom začínali, mal môj najstarší syn rok a odvtedy som stihla porodiť ďalšie dve deti. Keď pomyslím na akúkoľvek fázu prípravy a realizácie filmu, tak si spomeniem práve na deti a na to, ako som s nimi chodila na všetky festivaly, prehliadky, koprodukčné fóra, obhliadky, stretnutia krátke i tie nekonečne dlhé nad scenárom... Nebolo to ľahké. Scenár vznikal dva roky (autor scenára je Peter Balko, pozn. red.). Bolo treba zabezpečiť financovanie. Prácu nám komplikovali prechody na Ukrajinu ako územie mimo Európskej únie a Schengenu, prevozy techniky boli zdĺhavé. Ale výsledok stojí za to. Snáď to ocenia aj diváci, lebo ich názor je najdôležitejší..

Prečo by si podľa vás mali ľudia pozrieť film Čiara?

Lebo sme natočili dobrý príbeh o rodine, láske, zrade, o morálnych hraniciach a o tom, čo sa stane, keď ich človek prekročí. Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami z prostredia, o ktorom vieme veľmi málo a je to škoda. Slovensko zase tak veľké nie je.

​​Kto je Wanda Adamík Hrycová

V roku 2007 založila vlastnú spoločnosť Wandal Production, v ktorej portfóliu je muzikál Producenti, koprodukčný česko-slovenský celovečerný film Colette, ktorý získal v roku 2013 cenu za najlepší film na MFF v Sevastopole, posledným projektom spoločnosti je slovensko-ukrajinský film Čiara ocenený na MFF Karlove Vary cenou za najlepšiu réžiu.

V rokoch 2010 až 2012 stála na čele MediaPro Entertainment Slovakia - najväčšej produkčnej spoločnosti na Slovensku, ktoré pre televízie pripravovala rôzne formáty, ako napríklad Ordináciu v ružovej záhrade, Druhý dych, Zita na krku, Farmu či Let’s dance. V rokoch 2001 až 2006 šéfovala Divadlu Nová scéna. V roku 2008 založila OZ Nebojtesa, ktoré upozorňuje na nevyhnutnosť odtabuizovania témy rakoviny semenníkov a pravidelného samovyšetrovania. Absolvovala produkciu a manažment na VŠMU v Bratislave.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.