V týchto dňoch vychádza nezávislá štúdia spoločnosti Deloitte, v ktorej skúmali, aký ekonomický a sociálny prínos má v rámci Európskej únie reklamný priemysel.
Pozoruhodným údajom, ktorý sa v štúdii nachádza, je, že reklama vytvára takmer šesť miliónov pracovných miest v celej Európskej únii a tvorí 4,6 percent z celkového HDP. Toto číslo zodpovedá 2,6 % všetkých pracovných miest v EÚ (pozn. nie sú zarátané in-house pozície spojené s výrobou reklamy, to znamená, že firma neoutsourcuje)
Pracovné miesta súvisiace priamo s výrobou reklamy tvoria 16 %. 10 % predstavujú pozície v médiách, ktoré sú financované z reklamy, vrátane novinárov a tvorcov obsahu či ľudí pracujúcich v OOH alebo televízii. Poslednú skupinu (74 %) tvoria pracovné miesta, ktoré sa vytvorili v dôsledku reklamnej činnosti a reklamným stimulovaním dopytu po výrobkoch.
Zaujímavým faktom je aj to, že každé euro investované do reklamy vytvára sedem eur na HDP. To znamená, že 92 miliárd eur vynaložených na reklamu v roku 2014 (celoeurópsky auditované výdavky) prispelo k HDP sumou 643 miliárd eur, čo predstavuje 4,6 % z celkového HDP Európskej únie, uvádza sa v štúdii.
„V širšom zmysle reklama prispieva k ekonomike vďaka tomu, že podporuje konkurencieschopnosť, poskytuje spotrebiteľom informácie o produktoch a službách a pomáha im v rozhodovaní pri nákupnom procese,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky, Ľubomír Tuchscher. Združenie je členom Svetovej federácie zadávateľov reklamy (WFA), ktorá štúdiu podporila
Reklama dáva sociálne výhody
Reklama čiastočne alebo úplne financuje mediálne služby. Vďaka tomu majú ľudia prístup k správam, zábave a komunikačným nástrojom za zníženú cenu či dokonca zadarmo. Vyhľadávače zase znižujú čas aj finančné náklady pri vyhľadávaní informácií, opisuje štúdia vplyv reklamy na sociálny život Európanov.
„Bez reklamy by sa výrazne znížili prostriedky všetkých médií. To by mohlo viesť k vyšším poplatkom za televízne služby, k obmedzeniu plurality a nezávislosti novín a časopisov či k neschopnosti rozhlasových staníc poskytovať spravodajstvo a zábavu po celý deň. Navyše, profesionálne športové a kultúrne podujatia by museli hľadať nové zdroje finančnej podpory,“ dopĺňa Ľubomír Tuchscher na obhajobu reklamy v Európe.
V online priestore reklama do veľkej miery financuje služby, vďaka čomu ich môže verejnosť využívať úplne zdarma alebo za veľmi nízku cenu. Napríklad okolo 70 % občanov EÚ pravidelne využíva e-mailové služby, zatiaľ čo sociálne médiá sú široko dostupné.
Zdvihnutý prst pre Európsku komisiu
Štúdia tiež upozorňuje na možné negatívne dôsledky, ktoré môžu mať nové európske smernice týkajúce sa audiovizuálnych mediálnych služieb a elektronického súkromia. V štúdii je vyjadrená obava, že nové pravidlá by mohli poškodiť európsku digitálnu ekonomiku.
Nová smernica by mala byť vplyv na tradičné médiá ako aj tie nové. Momentálne sa na pôde Európskej komisie diskutuje o ochrane detí pri reklame. Minulý týždeň predstavila Komisia Nariadenie o ePrivacy. Po prijatí by mala mať zásadný vplyv na marketing a zber dát o zákazníkoch.
„Reklama je kľúčovým motorom ekonomiky, ktorý podporuje hospodársku súťaž, inovácie v podnikaní a poskytuje značné výhody pre spoločnosť tým, že úplne alebo čiastočne financuje alebo mediálne služby od správ až po zábavu. Ďalšie obmedzovanie reklamy môže mať významné ekonomické, sociálne aj kultúrne následky,“ hovorí Stephan Loerke, výkonný riaditeľ WFA.
Nezávislá štúdia bola realizovaná spoločnosťou Deloitte za podpory Svetovej federácie zadávateľov reklamy (WFA), ktorej členom je aj Slovenské združenie pre značkové výrobky. Podľa štúdie, v ktorej bolo využité ekonometrické modelovanie, reklamný priemysel priamo aj nepriamo ovplyvňuje hospodárstvo Európskej únie a jeho občanov v troch kľúčových oblastiach – ekonomika, zamestnanosť a sociálne benefity.