Trh maloobchodného predaja na Slovensku funguje v mimoriadne ostrom konkurenčnom prostredí, ktoré formuje nielen množstvo domácich podnikateľov, ale aj blízka zahraničná konkurencia. Tomu zodpovedá nielen cenotvorba, ale aj marže obchodníkov. Tvrdenia o nadmerných maržiach obchodníkov sú podľa Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) mýtom.
SAMO združuje obchodné reťazce Billa, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco.
"Každý dodávateľ, ale aj spotrebiteľ na Slovensku má na výber z mnohých možností, ako a s kým spolupracovať, či u koho nakupovať. Každá snaha obchodníka neprimerane zvyšovať marže na úkor dodávateľov alebo zákazníkov by v tak silne konkurenčnom prostredí bola krátkozraká," povedala predsedníčka SAMO Katarína Fašiangová na konferencii Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá sa konala v Bratislave v utorok. Venovala sa téme marží v potravinovom reťazci v SR a EÚ.
SAMO upozorňuje na štúdiu Európskej komisie, ktorá sa zaoberá konkurenciou v potravinárskom dodávateľskom reťazci v EÚ. Konštatuje, že hospodárska súťaž na maloobchodnej úrovni je "neľútostná", čo sa premieta aj do nižších čistých prevádzkových marží pre maloobchod. Konkrétne štúdia uvádza, že po odpočítaní nákladov je zisková marža maloobchodu v EÚ pri potravinách v priemere okolo 4 % z predajnej ceny, pričom v prípade čerstvých potravín je ešte nižšia, iba okolo 2 %. Tieto zistenia sú v rozpore s rozšíreným názorom, že obchodníci majú v súčasnosti najvyššie marže v potravinárskom dodávateľskom reťazci. Štúdia uvádza tiež, že uvedené nízke marže obchodníkov prispievajú z dlhodobého hľadiska aj k nižším cenám potravín pre zákazníkov.
Fakt, že rozdelenie marží medzi subjekty potravinovej vertikály je pri rôznych typoch produktov rôzne a v čase sa vyvíja, konštatuje aj štúdia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorý je rezortnou organizáciou ministerstva pôdohospodárstva. Zo štúdie, ktorá sa zaoberá analýzou štruktúry spotrebiteľských cien vybraných živočíšnych komodít v horizonte rokov 2004 – 2012, vyplýva, že obchod mal v uvedenom období najnižší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene týchto komodít (12,50 %) spomedzi všetkých subjektov potravinovej vertikály, dokonca menej než bola priemerná hodnota podielu štátu na DPH (16,23 %). Naopak, najvyšší priemerný podiel na spotrebiteľskej cene uvádzaných živočíšnych komodít mali v sledovanom období prvovýrobcovia (51,66 %) a spracovatelia (19,68 %).
Podľa SAMO mýtus o nadmerných maržiach obchodníkov podporuje aj často nesprávna interpretácia samotnej obchodnej marže, ktorá je (bez DPH) obchodným rozpätím medzi nákupnou a predajnou cenou produktu a je mylne prezentovaná ako zisk obchodníka. V skutočnosti sa z nej kryjú všetky náklady obchodníka spojené s jeho podnikaním, teda mzdy, energie, prevádzka a údržba obchodov, straty na nepredanom tovare a ďalšie. Až po odpočítaní týchto nákladov je možné vypočítať ziskovosť obchodníka, ktorá je v závislosti od rôznych faktorov, napríklad obchodných stratégií, či obchodných konceptov, u každého obchodníka odlišná.
Zdroj: TASR