Väčšina firiem si myslí, že za „spam“ sa považujú iba reklamné správy, ktoré sú rozosielané na obrovské množstvo elektronických adries. To je však omyl. Masovosť tu totiž nie je kritériom, pretože spamom môže byť aj reklamná správa poslaná na jednu e-mailovú adresu.
Pozrite si prehľad pravidiel, ktoré stanovuje súčasná legislatíva pre marketérov v tejto oblasti.
1. Súhlas od adresátov
Získanie zákonného súhlasu od príjemcu je absolútna nevyhnutnosť (vyplýva to zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame) na rozosielanie adresných e-mailových ponúk. Tento súhlas musí byť jasný, výslovný a udelený v priamej súvislosti s informáciou o zasielaní reklamných správ. Základné kritérium je, aby bol súhlas preukázateľný.
Veľká väčšina marketérov, žiaľ, podceňuje otázku legálnosti kontaktov pri príprave svojich databáz. Takisto tu chýba vedomosť o tom, ktorá forma získavania kontaktov je legálna a ktorá nie. Napr. také odovzdanie vizitky sa nedá považovať za udelenie súhlasu so zasielaním reklamných správ. V prípade sťažnosti sa totiž samotnou vizitkou nepreukážete, že ste ju dostali za tým účelom, aby ste mohli daného potenciálneho zákazníka osloviť nejakou svojou ponukou.
To isté platí aj v prípade, že si chce firma kúpiť databázu už hotových kontaktov a jej predajca tvrdí, že adresáti už svoj súhlas poskytli. Je treba si uvedomiť, že tento súhlas je zo zákona jednoznačne neprenosný z firmy na firmu.
Najjednoduchším spôsobom, ktorý je a zároveň „najbezpečnejším“ z hľadiska dodržovania zákona, je zber kontaktov prostredníctvom registračného formulára na vlastnej webovej stránke.
2. Zjavná totožnosť odosielateľa
Príjemcovi správ musí byť od prvého pohľadu celkom jasné, od koho správu obdržal. V tele e-mailu je vhodné uviesť celé meno firmy či fyzickej osoby, ktorá správu odosiela, vrátane ich kontaktných údajov. Taktiež je dôležité správu odosielať z jasne pomenovanej e-mailovej adresy.
3. Ľahká možnosť odhlásenia sa z odberu správ
Príjemcovi e-mailovej správy musí byť daná zreteľná možnosť sa jednoduchým spôsobom a zdarma odhlásiť od príjmu akýchkoľvek ďalších správ od daného odosielateľa (vyplýva to zo zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách). Firmy by mali myslieť na to, že pokiaľ je obchodná správa zaslaná bez súhlasu adresáta, alebo nemá zákonom stanovené náležitosti, adresát má právo podať svoju sťažnosť.
V prípade, že sa príjemca nevyžiadanej pošty obráti na Slovenskú obchodnú inšpekcia, tá môže podnikateľovi uložiť pokutu do výšky 66 400 €. V prípade, že postúpi svoju sťažnosť Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky, ten môže uložiť pokutu až do výšky 300 000€.
Autor je managing directorom spoločnosti Mailkit.
Chcete byť pravidelne informovaní o dianí v brandži? Odoberajte bezplatný newsletter Stratégií.
Zdroj: Jakub Olexa