Na svete je v súčasnom období 2,9 miliardy užívateľov internetu. Aby mohli obchodníci a vlády lepšie pochopiť rozvíjajúci sa digitálny svet, odhaliť vzory chovania on-line zákazníkov a porozumieť súčasným aj budúcim užívateľom internetu, vypracovali MasterCard a fakulta Fletcher School Tuftsovej univerzity Index digitálnej evolúcie. Rebríček hodnotí štáty z hľadiska pripravenosti priviesť do svetovej siete ďalšie miliardy budúcich užívateľov internetu a to podľa toho, ako vyspelá je ich digitálna ekonomika a aký má potenciál ďalšieho rastu. Hodnotených bolo päťdesiat krajín.
TOP 6 krajín s potenciálom digitálneho rastu:
1. Singapur
2. Švédsko
3. Hongkong
4. Veľká Británia
5. Švajčiarsko
6. Spojené štáty
Pozn.: Čína, Malajzia a Thajsko sú považované za tri najrýchlejšie rastúce digitálne ekonomiky, a to vďaka rýchlemu šíreniu internetu a rozumných telefónov.
Napriek tomu, že najvyššie pozície obsadili rozvinuté trhy, pri meraniach tempa prijímania digitálnych technológií sa však situácia mení. Štúdia analyzovala vývoj každého trhu v rokoch 2008 až 2013. Cieľom bolo poznať počiatočné parametre každej krajiny, sledovať pokrok a určiť možnosti na zlepšovanie. Jednotlivé krajiny boli potom z hľadiska štádia vývoja zaradené do štyroch kategórií:
· „Break Out“ – tieto krajiny sú v súčasnosti málo pripravené, ale rýchlo sa rozvíjajú. Príkladom môže byť India, Čína, Brazília, Vietnam či Filipíny. Ak si udržia tempo rozvoja, stanú sa tieto krajiny silnými digitálnymi ekonomikami. Index ale ukazuje, že dosiahnutie nasledujúcej fázy vývoja môže byť náročné.
· „Stall out“ – tieto krajiny (väčšina západnej a severnej Európy, Austrália a Japonsko) majú síce za sebou výrazný rast, dosiahli však už štádium vyzretosti. Na pokračovanie rastu budú nevyhnutné inovácie a vyhľadávanie trhov za hranicami.
· „Stand out“ – tieto krajiny, okrem iných Singapur, Hongkong a USA, dosahovali a naďalej dosahujú vysokú mieru digitálnych transakcií za podpory špičkovej infraštruktúry a náročných domácich spotrebiteľov. Ak sa majú v tejto fáze vývoja udržať, musia naďalej klásť dôraz na podporu inovácií.
· „Watch out“ – tieto krajiny sa stretávajú s problémami, ale vzhľadom k tomu, že spolu majú 2,5 miliardy obyvateľov, predstavujú aj významné investičné príležitosti. Príkladom môžu byť krajiny ako Indonézia, Rusko, Nigéria, Egypt a Keňa.
Štúdia odhalila, že digitálny rozvoj v každej krajine určujú štyri vzájomne prepojené faktory – ponuka, dopyt, inštitúcie a inovácie. Tieto faktory je tiež možné využiť na hodnotenie vývoja v budúcnosti a následne na vytvorenie stratégie.
„Skúsenosti ukazujú, že na západe sú tesnejšie prepojené. Na rozvojových trhoch, kde sa práve nachádzajú miliardy budúcich elektronických spotrebiteľov, sa niektoré z týchto faktorov vyvíjajú rýchlejšie ako iné, ich trajektórie nie sú lineárne a môže dochádzať k prekvapeniam, akými sú napríklad úspešné internetové obchody Alibaba v Číne, Flipkart v Indii či M-Pesa v Keni. Konkrétne platí, že znalosť inštitúcií a inovácií práve v týchto častiach sveta je zásadná, ak sa chceme dozvedieť, ktorým smerom sa bude digitálna evolúcia sveta uberať,“ vyhlásil vedúci štúdie Bhaskar Chakravorti, dekan katedry medzinárodného obchodu a financií Fletcher School..
O Indexe digitálne evolúcie
Index digitálnej evolúcie je jedným z výsledkov štúdie, ktorú uskutočnili výskumní pracovníci fakulty Fletcher School s prispením spoločnosti MasterCard. Analýzou dátových súborov z verejných zdrojov ako napr. Svetovej banky, ale aj súkromných zdrojov ako napr. indexov EMPEA a Dow Jones VentureSource, získal výskumný tím analytický rámec na sledovanie vzorcov a chápanie globálnej digitálnej sféry, identifikáciu trendov v jednotlivých krajinách a vyhodnocovanie ich relatívne silných a slabých stránok.
Metodika tvorby Indexu digitálnej evolúcie skúma potenciálnu schopnosť štátov vyrovnať sa s dopytom spotrebiteľov a ponukou spoločností v kontexte s vládnou politikou a klímou pre inovácie – čo sú podľa hypotézy výskumu štyri faktory ovplyvňujúce digitálnu pripravenosť. Okrem súčasnej situácie štúdia skúmala aj priebeh vývoja týchto štyroch faktorov v každej krajine v rokoch 2008 – 2013. Na stránkach indexu je možné pre každú krajinu zobraziť tabuľku znázorňujúcu vývojovú trajektóriu danej krajiny.
Zdroj: red