HNonline Evita Dia eRUN.sk Mediweb MAFRA Slovakia Predplatné Inzercia + viac
Strategie.sk
Strategie na Facebooku Strategie na Twitteri Strategie na LinkedIn

Vymyslený prieskum. Takto vyzerá predvolebná manipulácia (komentár)

Na jednom z bulvárnych webov sa objavil prieskum preferencií politických strán vymyslenej agentúry Acnaš. Išlo o platený priestor.
Zdroj: 
Michal Vyšinský
A A A

Vždy ma zamrzí, ak je prieskum ako nástroj zneužívaný. V oblasti politického prieskumu, kde doposiaľ šlo zväčša o selektívne zverejňovanie preferencií jednotlivých strán, prípadne predikcie účasti vo voľbách, sme sa na začiatku decembra 2015 stretli s doposiaľ na Slovensku nezaznamenaným „nahliadaním“ na prieskum vo forme „šokujúceho prieskumu agentúry ACNAŠ“. Kto nezachytil, ide o platený priestor na topky.sk s názvom: Šokujúci prieskum: Matovič rastie, Kotleba zúri

Odborná verejnosť môže odhaliť, že ide o vymyslený prieskum vymyslenej agentúry Acnaš, ktorá je pravdepodobne len zaplateným priestorom. Smerom k širšej verejnosti ide však o zjavný pokus o manipuláciu verejnej mienky a zneužitie samotného prieskumu. Aký je cieľ a efekt tejto aktivity? Dajú si potenciálni voliči dokopy všetky súvislosti? Podľa mňa je efekt sporný – jednak kvôli merateľnosti, a potom kvôli tomu, že na primárnu skupinu predpokladaných voličov bude konečný dopad skôr opačný – na takto jasnú formu manipulácie môžu zareagovať negatívne.

V tomto smere by som očakával aj aktivitu SAVA – Slovenskej asociácie výskumných agentúr – prečo doposiaľ verejne nereagovala?

Druhým príkladom z posledného obdobia, kde evidujem snahu využívať prieskum preferencií na manipuláciu verejnej mienky, je aktivita strany v modrých farbách, ktorá v decembri tvrdila na základe jedného čísla (5,2%), že kontinuálne rastie. Nedá sa nevšimnúť si množstvo nezrovnalostí, ktoré sprevádzajú zverejnené výsledky, a tvrdiť na základe jedného čísla, ktoré je len stredom nejakého intervalu pravdepodobnosti, že „kontinuálne rastieme“ je tiež pomerne silná káva. V tomto prípade ide komunikácia cez sociálne siete opäť aj na sofistikovanejšiu cieľovú skupinu, ktorá pravdepodobne má nejaké znalosti o interpretácii týchto čísel – čo potvrdzuje aj množstvo reakcií na túto aktivitu priamo na sociálnych sieťach.

Oba tieto aktuálne príklady práce s prieskumnými dátami spája predpoklad, že ľudia čítajú správy povrchne. Cieľom je snaha ovplyvňovať verejnú mienku, klientov, partnerov a dokonca aj interných ľudí v prostredí strán v prospech záujmov kandidátov. Že takto pracujú s výsledkami prieskumov aj/práve strany komunikujúce „odbornosť a riešenia“ je žalostným javom.

Dôležitým faktom pri zverejňovaní a následnej manipulácii politických prieskumov je interpretácia, ktorá sa pri vysvetľovaní zmeny preferencií neopiera o žiadne dáta. Prečo rastú alebo klesajú preferencie strán? Politológovia, ale aj prieskumníci, často vyslovujú hypotézy, ktoré nie sú podporené žiadnymi dátami. Príklad: Strane A klesajú preferencie, lebo kauza XY – ale či ľudia naozaj zaregistrovali kauzu XY, a aký mala táto kauza vplyv na preferencie, často nie je podporené už ničím. Pritom by to stačilo zmeniť dizajn prieskumu preferencií - podobne ako sa realizujú seriózne prieskumy reklám založené na spontánnych popisoch a zapamätateľnosti komunikácie.

Stále verím a chcem veriť, že slovenské prieskumné agentúry politické prieskumy naozaj realizujú a samotné dáta nemanipulujú – ak by dochádzalo aj k takémuto javu, potom je situácia ešte horšia a vážnejšia.

Ako zabrániť týmto javom?

Riešením môže byť vytváranie tlaku na média a novinárov, aby akékoľvek prieskumy boli vždy zverejňované so základnými povinnými náležitosťami, ktoré dávajú informácie o tom, ako bol prieskum realizovaný. Minimálne metódu zberu dát, realizované kontroly a spôsob realizovania kontroly zberu, cieľovú skupinu prieskumu, výber a spôsob výberu respondentov, čas zberu dát, veľkosť výberovej vzorky a zloženie-štruktúru vzorky. Optimálne aj informácie o spracovaní dát – nielen použitého softwareu, možného váženia dát a spôsobu spracovania dát, ale aj prípadne využitie volebných modelov a ich vysvetlenie - čo je z čoho a ako počítané.

Veľmi dôležitý je aj podpis - „pečiatka“ – teda meno prieskumnej agentúry a ľudí v nej, ktorí daný prieskum realizovali – spracovávali a interpretovali. Na Slovensku je dnes len pár ľudí, ktorí sa politickým prieskumom venujú dlhodobo a majú s ním skúsenosti. V ideálnom prípade by pri zverejnení prieskumu malo byť zverejnené aj meno zadávateľa prieskumu.

Ďalšou možnosťou predchádzania zneužívania je možnosť zverejňovania samotných dátových súborov – „surových“ dát, ktoré boli zozbierané.

A v dokonalom prípade – vzdelávanie príjemcov výsledkov politických prieskumov v oblasti „čítania“ prieskumných dát. Raz možno dospejeme až na túto úroveň.

Autor je research director prieskumnej agentúry 2muse