Slovenský konzument vína postupne mení preferencie. Kým napríklad po revolúcii uprednostňoval striktné pitie suchých vín svetoznámych odrôd, dnes sa vracia k tradičným slovenským odrodám. Prečítajte si názory odborníkov...
Víno v spotrebe domácností (Zdroj: GfK Slovakia, 2015)
· Víno si ročne kúpi približne tri štvrtiny slovenských domácností
· Najsilnejším obdobím pre nákupy vína je záver roka, najslabším je stred leta
· V priemere domácnosti nakupujú víno raz za mesiac a za nákup nechajú v obchode vyše 4 eurá
· Biele a červené víno majú podobný počet kupujúcich, bieleho vína však nakupujeme o niečo viac.
· Ružové víno si tiež našlo svojich spotrebiteľov, domov z obchodu si ho priniesli 3 z 10 kupujúcich kategórie. Teší sa obľube skôr vo väčších mestách.
· Najobľúbenejším obalom pre kúpu vína je sklenená fľaša s objemom 0,75 litra. Druhá v poradí je rovnako sklenená fľaša s objemom 1 liter.
Zdroj: Spotrebiteľský panel GfK, analyzované obdobie: Jún 2014-Máj 2015
ANKETA
1. Ako sa zmenili spotrebiteľské preferencie Slovákov za ostatné roky?
2. Aj svet vína podlieha trendom, čo sa „vyraba“ a „pije“ vo svete/u nás dnes a aká bude najbližšia budúcnosť...?
František Duroň, riaditeľ Slowin Bratislava
1./2.
Trendy vo svete sú iné ako u nás a aj na malom Slovensku sa inak správajú zákazníci na severe ako na juhu. Napriek tvrdeniam, že sa pijú najmä vína suché, je stále veľký dopyt po vínach sladkých, polosladkých.
Biele sa pije najviac odhadom 60 %, ružové po svojom razantnom nástupe pred piatimi rokmi mierne ustupujú do úzadia, trhovo odhadom 10% a červené cca 30%.
Rastislav Šuták, someliér
1.
Popularitu vína medzičasom úspešne podporujú mnohé mediálne „udalosti". Tiež otvorené pivnice, vínne cesty, Národný salón vín (už aj v Bratislave), reportáže, výstavy, degustácie, sociálne siete, internetový predaj vína atď. Formovanie chutí prípadne preferencií tak v konečnom dôsledku ovplyvňuje kvalita vína. Tá aj napriek komplikovanému ročníku 2014 zostáva podľa môjho názoru nad priemerom. Z toho vyplýva skutočnosť, že rozhodujúcim faktorom pre milovníka vína zostáva ročník (čo najmladší) a obľúbený vinár alebo vinárstvo (plus odroda). V rýchlom svete sú hitom priamočiare, nekomplikované vína. Samozrejme v letnom období ružové ako spomienka na dovolenku.
Napriek tomu je na Slovensku (nielen v Malokarpatskej oblasti) stále väčší počet rodinných vinárstiev s vlastnými vinohradmi, ktoré ponúkajú sofistikované, komplexné a autentické vína. Tie sa stávajú čoraz častejšie skvelou adresou pre nákup vína.
2.
Svet obdivuje suché, elegantné a harmonické vína. Silný vplyv vyzrievania vína v dubových sudoch (prípadne s dubovými hoblinami) , za pár eur je preč.
Najviac šumivých vín vo svete sa predalo za posledné roky aj napriek vyššej cene.
Ázijský trh podlieha výkyvom. Množstvo predaného ako aj falšovaného vína ale stále fascinuje. Európsky trh je pomerne stabilný. Priestor na rast cien nie je veľký, hlavne po dramatickom náraste cien vín z Bordeaux a Burgundska po ročníkoch 2009, 2010.
Popularitu vína v zahraničí ovplyvňujú aj someliéri z dobrých reštaurácii, ktorí propagujú skvelé, autentické a cenovo atraktívne vína z oblastí, ktoré čakajú na svoje „znovuobjavenie".
Veľký nárast predaja aj produkcie treba očakávať z Číny. Stabilnú produkciu s nárastom kvality a „bezpečnými" klimatickými podmienkami ponúka Južná Amerika resp. Čile a Argentína. Európske vinohrady najmä z jej východnej časti (Bulharsko, Rumunsko) dostávajú pravidelne injekcie v podobe veľkých investícií. Obľuba šumivých vín (oprávnene) ako Champagne alebo Prosecco potrvá určite dlhšie.
Slovensko má potenciál, za predpokladu určitých zmien ponúknuť skvelé, nadčasové vína. Nie ako ikony, ale perly európského štýlu.
Peter Stanko, spolumajiteľ VÍNO MRVA & STANKO
1.
Slovenský konzument tak ako aj vinár za posledných 25 rokov po revolúcii prešiel viacerými zmenami. Prvý veľký trend, ktorý prišiel po revolúcii, bolo striktné pitie suchých vín a veľká preferencia svetoznámych odrôd ako je Chardonnay a Cabernet Sauvignon. V dnešnej dobe sa znovu vraciame k pestovaniu a výrobe vín z tradičných slovenských odrôd ako je Veltlínske zelené, Müller Thurgau, Frankovka modrá a Modrý Portugal, čo aj samotný konzument začína akceptovať, a aj žiadať vo väčšom rozsahu. Taktiež sa ustupuje od striktnej požiadavky pitia suchých vín hlavne z toho dôvodu, že Slovensko sa nachádza na severnom okraji európskych vinohradníckych oblastí, kde sú prirodzene vyššie kyselinky a vhodne zvolený zvyškový cukor dokáže vytvoriť vo víne väčšiu komplexnosť a harmóniu.
2.
Dnes sa celosvetový trend uberá pri bielych vínach najmä k ľahkým, sviežim ovocným vínam. Tento fakt samozrejme znižuje potenciál archivácie a dosť úzko súvisí s trendami v gastronómii a stravovaní. Čo nám prinesie budúcnosť? Ťažko predpovedať, ktorým smerom sa bude svetové vinárstvo a chute konzumentov uberať. Dôležité je uvedomiť si fakt, že zmena nepríde dramaticky a rýchlo, nakoľko vinár má len raz za rok možnosť vyrobiť víno a z tohto dôvodu sa rýchlosť zmien vo vinárstve prejavuje omnoho pomalšie ako v iných segmentoch.
Zdroj: rm