Vydavateľstvo PEREX dnes zareagovalo na analýzu TransparencyBlogu v oficiálnom stanovisku (ktoré sme dnes uverejnili v plnom znení), v ktorom tiež vyzvalo TNS Slovakia na zverejnenie ďalších informácií.
Od šéfa TNS Slovakia Ivana Šimeka sme zatiaľ dostali len prísľub zajtrajšieho oficiálneho stanoviska: „Môžem potvrdiť, že k celej situácii sa spoločnosť TNS vyjadrí zajtra formou tlačového oznámenia.“
Gabriel Šípoš bol ako autor analýzy na TransparencyBlogu-u vo svojej odpovedi rýchlejší a na stanovisko PEREXu zareagoval už dnes, okrem iného slovami: „Výzve Perexu pozrieť sa aj na pravicové médiá nerozumiem, lebo som výslovne v článku poukázal aj na znaky politizácie inzercie aj po nástupe Radičovej vlády.“
Prečítajte si celú reakciu autora TransparecyBlogu-u Gabriela Šípoša:
Ďakujem za stanovisko, môj článok ale nevyvracia.
1. Nezahrnutie sesterských-regionálnych médií.
Metodicky ich zahrnutie nie je bezproblémové, lebo ako viackrát píšem, politické hľadisko je len jedno z viacerých pri určovaní reklamy. Keďže pri regionálnej inzercii je menšia konkurencia ako pri celoštátnej, a navyše neexistuje jasné pravé a lavé rozdelenie periodík, je dosťpravdepodobné, že politický efekt je tam slabší. Inými slovami, pre politika je ľahké prehodiť reklamu zo SME do Pravdy, ale ťažšie z Korzáru niekam inam, ak ide napríklad ide lokálny eurofondový projekt. Napriek tomu som pred zverejnením analýzy skúšal porovnávať dáta aj za celé vydavateľské domy, a efekt ostáva zachovaný - po nástupe Fica Petit Press výrazne klesol, Perex stúpol.
2. Nezahrnutie všetkých štátnych úradov a firiem.
V analýze sú zahrnuté všetky štátne úrady, vrátane Perexom spomínaného vraj chýbajúceho Štatistického úradu. Dodatočne bolo vybratých ďalších sedem veľkých štátnych firiem s tradične silnou inzerciou, resp. inými faktormi (napr. pri Javyse zmienka v Gorile). Výber bol takto zúžený kvôli vysokej cene pre kompletný zoznam asi 50 firiem, ktoré sme pôvodne plánovali kúpiť (TNS vie komunikáciu potvrdiť). Samostatná analýza čisto štátnych úradov potvrdzuje politické vplyvy, a to silnejší efekt oproti vzorke štátnych firiem. Čo opäť metodicky dáva zmysel, lebo štátne firmy majú oproti úradníkom aj dôležitejšie komerčné hladisko pri výbere reklamy a teda politizácia nemusí hrať zďaleka prvé husle. Výskum založený na všetkých štátnych firmách by naozaj bol zaujímavý, ale nijako nemôže vyvrátiť závery o identifikácii politických vplyvov na štátnu reklamu, keďže jej prítomnosť či neprítomnosť v ďalších štátnych firmách sa dal ľahko vysvetliť inými faktormi.
Výzve Perexu pozrieť sa aj na pravicové médiá nerozumiem, lebo som výslovne v článku poukázal aj na znaky politizácie inzercie aj po nástupe Radičovej vlády.
Transparency International Slovensko sa vo verejnom záujme pravidelne venuje obchodom medzi štátnou a súkromnou sférou, a bude aj naďalej sledovať, či sú verejné peniaze vynakladané transparentne, účelne a spravodlivo. Týka sa to aj médií a obzvlášť tých, o ktorých etike, profesionalite a skutočnom vlastníctve existujú vážne pochybnosti.
S pozdravom, Gabriel Šípoš
Zdroj: mia