Pôsobí ako chalan. A hovorí vám o tom, ako pláva proti prúdu. Minimálne keď rozpráva o jedinej online animovanej televízii u nás. „Chceli sme vytvoriť jeden seriál, niečo ako South park. Postupne sme ale zistili, že to bude málo.“
S: Ako je na tom Lokal TV z hľadiska biznisu? Zarába, je na nule?
Momentálne sme niečo málo nad nulou, ale prvé roky sme boli v červených číslach. Ideme štýlom ako štúdio Aardman v Anglicku – produkujú rozprávky, seriály, reklamy a licencujú aj svoje postavičky. Aj my si tvoríme značku, tvoríme vlastné postavičky, ktoré ľudia poznajú a majú o ne záujem, tým ich robia exkluzívnymi. Vlastne sú to naše celebrity, ktoré môžu byť nositeľom reklamy. Ako Pišta Lakatoš pre Funfón alebo Menežeris pre Tatrabanku – to sú veľké kampane, ale robili sme aj menšie zákazky s inými postavičkami.
S: Sú pre vás vlogeri konkurenciou?
Myslím si, že nie. Oni predsa robia úplne iné veci ako my. Reálny život, ktorý ukazujú, počítačové hry a recenzie, to sú veci, ktoré my buď nerobíme, a ak áno, tak iba okrajovo. Preto nemám pocit, že je to naša konkurencia. A ďalšia vec – vlogerov u nás sleduje vekovo mladšia skupina, ako sú naši diváci. Taká, že ešte to nie sú tínedžeri, ale už to nie sú deti. Trošku to porovnávam s tým, keď na Slovensko prišiel fenomén reality show, lebo títo vlogeri sú v niečom podobní hrdinom reality show: najzaujímavejšie na nich je to, že sú autentickí a ich produkcia je určená na jednorazové pozretie. Som zvedavý, kam sa to bude posúvať ďalej. A v podstate im aj fandím. Niekto urobí video z detskej izby a má to taký brutálny zásah. Asi žiadna klasická televízia tu nemá milión videní za štyri dni v tejto cieľovke. Je zábavné sledovať, akú majú rôzni „gogomani“ sledovanosť, a bulvárne média o nich vôbec nepíšu. A pritom sú to v podstate celebrity porovnateľné s tými televíznymi.
S: A čo klasická televízia. Tú nevnímate ako konkurenciu?
Klasická televízia stráca mladého diváka. Vekový priemer divákov sa stále posúva smerom hore. Je viacero dôvodov, prečo to tak je. Ľudia nechcú čakať na konkrétny čas, nechcú toľko reklám. Ja sám som jeden z tých, ktorí vôbec nepozerajú televízor. Naša generácia ešte má doma televízor, ale ako obrazovku, pozerá na ňom filmy cez počítač... Keď sme o tom hovorili v roku 2012, tak sa mnohí tvárili, že sme iba urazení na televíziu. Ale čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že sila mladého diváka je niekde inde ako v televízii. A zdá sa mi celkom vtipné, že prepojenie na internet sa televízie snažia riešiť až teraz, aj to dosť ťažkopádne. Ale aspoň uznali, že asi bude dôležité byť na tom internete. Je to viac ako dôležité, je to kľúčové.
S: Na začiatku bol hlavnou postavičkou Pišta Lakatoš. Cigán. Dnes má Lokal TV niekoľko iných postavičiek. Bol to tak trochu kalkul z vašej strany?
Má to svoju históriu, o ktorej som párkrát hovoril. Keď som chodil na vysokú, zvykol som sa hádať so svojimi profesormi, ktorí mi hovorili, že sa nedá vymyslieť postavička, ktorú budú mať všetci radi. Niekto ako krtko, lebo oni to vnímali iba z pohľadu detského diváka. Mal som iný názor, tvrdil som, že dialógové veci budú na ľudí fungovať vždy. Profesori, naopak, hovorili, že tie postavičky by nemali rozprávať. A že sa to nedá urobiť, čo ma vlastne hecovalo. Spomenul som si na to, že keď som bol úplne malý, tak ma budil každé ráno Pišta Lakatoš. Marián Čekovský ho vlastne urobil ako reklamu na zjazdovku. Spomenul som si na jeho hlas a povedal som si, že by to mohla byť dobrá virálna vec. Navyše ľudia reagovali na Pištu Lakatoša pozitívne. Urobil som vizuál, inak som si zostrihal zvuk, ktorý som našiel na webe, dali sme to na YouTube a tam sa ukázalo, že aj u nás môže byť taká postavička populárna. A to, že je Cigán? To ľudí od začiatku bavilo. Marián Čekovský to vedel vždy dobre uchopiť. Z Cigánov si síce robíme srandu, ale nie preto, že máme voči nim nejaké predsudky. Je to o zábave, o vtipnom dialógu, o slovách, o situácii. Nemyslím si, že to bol kalkul, bola to skôr náhoda. Ono to vždy býva náhoda pri takýchto veľkých veciach. To sa nedá naplánovať. Ale od začiatku sme si uvedomovali, že takýto úspech nemôže mať iba jedna postavička, a preto sme vymysleli aj ďalšie, a to už možno trochu kalkul bol. Dva-tri silné charaktery.
S: Začínali ste s paródiou, robíte satiru, iróniu. Často idete na hranu. Ako na to ľudia reagujú?
U nás sa ľudia berú dosť vážne. Snažil som sa zistiť, prečo je to tak. Vždy sa nájde niekto, kto si myslí, že humor je vážna vec a že presne pozná hranice, kde sa končí zábava. Väčšinou sú tie hranice tam, kde sa začína jeho ego. Ale veci sú buď vtipné, alebo nie. A čo je vtipné, čiže mienené ako vtip, to predsa nikto nemôže brať vážne a urážať sa za to.
S: A vy? Nemáte žiadne mantinely?
Ale máme. Napríklad by som sa nikdy v našej tvorbe nespájal so žiadnou politickou kampaňou.
S: Koľko stojí napríklad jeden diel Animotrapie. Plus – mínus, od – do.
Povedzme to takto: cena za minútu animácie sa pohybuje rádovo v tisíckach eur.
S: Čo bolo pre vás zatiaľ najťažšie?
Asi to celé vydržať. Boli také momenty, keď som si myslel, že by som mal robiť niečo úplne iné. Rok 2013 bol krízový. Taká hojdačka. Išlo to hore-dole. Boli tam nadšené reakcie divákov aj súdne spory, ktoré sa doteraz ťahajú. (Tomi Popovič, pozn. red.) Veľmi zvláštny rok. Mal som pocit, že čo sa mohlo pokaziť, to sa aj pokazilo. Ale teraz je to iné. Je to nasmerované správne.
Ako sa to celé začalo?
„Na začiatku, v roku 2011, sme s televíziou JOJ mali zmluvu na osem častí za rok,“ spomína Jakub Kroner. „Počas výroby sme zistili, že tých osem častí nedokážeme tak rýchlo vyrobiť. Preto sme sa s vedením televízie dohodli, že prvý rok pustíme štyri časti a ten ďalší rok ďalšie štyri. Ale počas výroby sme zistili, že je to pre nás absolútne neekonomické, pretože pri tomto nastavení televízia nedokázala zaplatiť náklady na takýto seriál a viac investovať nechceli. Tak sme odišli. Bolo to príliš narýchlo. V novembri sme sa rozhodli, že ideme na internet a v decembri sme spustili prvú verziu webu. Nebolo tam nič. Okrem častí, ktoré sa odvysielali v televízii. Ešte sme tuším urobili jednu vianočnú časť. Pripravovali sme sa na rok 2013, potrebovali sme, aby ľudia o nás vedeli, aby sme sa dostali do povedomia. Našou predstavou bolo vytvoriť jeden seriál, niečo ako South park. Postupne sme zistili, že to bude málo. Dnes máme tých seriálov osem.“
Kto je Jakub Kroner?
Debutoval už v roku 2007 filmom Bratislavafilm, na ktorý prišlo 70-tisíc divákov. Začal ho točiť, keď mal osemnásť rokov. Jeho druhý celovečerný hraný film Lóve (2011) sa stal so 120 000 divákmi v kinách tretím najnavštevovanejším slovenským filmom v histórii. Je absolventom strednej umeleckej školy – odboru animovaná tvorba, a bakalárskeho stupňa Ateliérovej tvorby FTF VŠMU v Bratislave. Okrem In out studia stojí za Lokal TV.
Celý rozhovor si prečítate v najnovšom čísle Stratégií, ktoré je momentálne v predaji.
Zdroj: Petronela Ševčíková