Generálny riaditeľ JOJ Group otvorene píše o tom, aké jednoduché je na Slovensku porušiť zákon. A to pred státisícami svedkov.
Sadnúť si doma večer po náročnom dni k televíznej obrazovke s pohárom dobrého vína a držať palce akčnému hrdinovi zachraňujúcemu ľudstvo, smiať sa pri bláznivej komédii alebo plakať pri romantickom filme, ktorý sa nie vždy končí len šťastne. Takto si predstavuje večer nejeden z nás.
Kvalitné televízne stanice majú dokonale zmapované chute svojich divákov a veľmi radi ich aj uspokoja. Hovorím to z vlastnej skúsenosti. Zakúpime licenciu na odvysielanie úspešného amerického filmu na Slovensku, ktorá nás môže stáť aj šesťciferné číslo, uvážlivo naplánujeme jeho premiéru, zverejníme program vysielania, pripravíme upútavky a s napätím očakávame na reakcie našich divákov.
Deň či dva pred očakávanou a do posledného detailu naplánovanou premiérou, nám však presne ten istý film v premiére privedie večer do našich domácností česká alebo maďarská televízna stanica prostredníctvom káblovky. Televízna stanica, ktorá má na vysielanie filmu zakúpené práva len na území Českej alebo Maďarskej republiky a ktorá film na Slovensku vysiela protiprávne.
Poviete si fíha, ako niekto môže takto verejne a flagrantne porušovať zákon? Veď v demokratickej spoločnosti by každé porušenie zákona malo byť potrestané. Malo, ale v tomto prípade nie je. Situácia s vysielaním českých a maďarských televíznych staníc na Slovensku pritom nie je žiadnym novým problémom, existuje tu už desiatky rokov. Rada pre vysielanie a retransmisiu ako regulátor však tento veľký zásah do našich licenčných a obchodných práv dlhodobo nerieši. Pýtate sa prečo? Veľmi rád by som odpovedal, ale musím sa priznať, že odpoveď nepoznám. Písomné podania, verejné diskusie, stretnutia či otváranie problému cez médiá. Výsledok? České a maďarské televízne stanice naďalej bez regulácie, bez licencií a bez postihov podnikajú na Slovensku. A zdá sa, že nikoho okrem nás, vysielateľov, tento bezprávny stav netrápi.
Ako sa brániť? Môžeme o bezpráví hovoriť a písať, môžeme podávať žaloby a súdiť sa dlhé roky, ale bez ochoty relevantných inštitúcií situáciou sa zaoberať a riešiť ju, nezmôžeme nič. Viniť diváka za to, že si film pozrie skôr na českej alebo maďarskej stanici ako na tej našej, žiadny zmysel nedáva. Viniť operátorov, resp. káblovky, že české a maďarské stanice majú vo svojej ponuke? To nielen zmysel dáva, ale je aj skutočnou príčinou kontinuálneho porušovania zákona. Viniť Radu pre vysielanie a retransmisiu, že nekoná? Aj to dáva nielen zmysel, ale otvára aj otázku, kto má zamedziť bezpráviu, ak nie štát a jeho predĺžená ruka.
Komentár vyšiel v Hospodárskych novinách.
Zdroj: red