V Česku stál pri zrode súkromného rozhlasového vysielania a dnes šéfuje skupine s takmer 20-percentným podielom na trhu. K nám priniesol Europu 2. Z čoho je v súvislosti s touto stanicou sklamaný? Čo hovorí na našu legislatívu a akú dáva šancu digitalizácii? Odpovedá prezident mediálnej skupiny Lagardère Active v Česku a na Slovensku Michel Fleischmann v rozhovore pre Stratégie.
Práve vy ste ako prvý hlas začiatkom 90. rokov nahrali zvučky Evropy 2 v Česku. Predstavovali ste si to takto? Keby ste pred 25 rokmi vedeli, ako to dnes bude, išli by ste do rozhlasového biznisu znovu?
Poviem to jednoducho, ja neviem robiť nič iné. Určite by som do toho išiel. Som človek, ktorý pochádza z verejnoprávneho sektora a dostal šancu postaviť na zelenej lúke súkromné rádio. Nečakali sme, že ich budeme robiť šesť, to nám vtedy nenapadlo. Ale boli príležitosti, trh si to vyžadoval, ľudia to chceli tiež a bol tu elán legislativcov, aby vznikol ekonomický trh.
Nenastali legislatívnych problémy? U nás na Slovensku sa objavovali menšie či väčšie kauzy s frekvenciami, licenciami, predlžovaním licencií...
Vznikali problémy, ale oveľa väčšie na televíznom trhu než rozhlasovom, ktorý od samého začiatku medzi konkurentmi spolupracoval. Bojovali sme spoločne. S televíziou to bolo trochu iné, zažila si nešťastné momenty prvých digitálnych licencií udelených staniciam, ktoré nemali šancu vzniknúť. Na rozhlasovom trhu boli problémy okolo niektorých kmitočtov, obnovení niektorých licencií, ale nikdy sme sa nedostali napríklad do takého konfliktu, ako poznáme z Maďarska, kde je útok štátu proti privátnemu sektoru obrovský. Vedeli sme tomu predísť a konať spoločne. Niekedy spoločne aj súkromný sektor s verejnoprávnym.
Čiže vy si na jednaj strane konkurujete a na druhej strane je tam akási pozitívna spolupráca?
Isteže, niekoľkokrát sme preukázali, že sme schopní sa dohodnúť. Z jednoduchého dôvodu: my robíme nejakú profesiu, máme tú profesiu radi, chceme ju chrániť a brániť, rozvíjať. Boje a nenávisť medzi súkromným a verejnoprávnym sektorom sú možno niekedy na škodu. Niekedy je, samozrejme, dôležité povedať si pravdu do očí, že napríklad nie je únosné, aby v Českej republike bol trh rozhlasovej reklamy niekde okolo 1,35 miliardy korún a koncesionárske poplatky pre verejnoprávny rozhlas sú 2 miliardy 250 miliónov. To je neprimerané. Hlavne, keď si uvedomíme, že rovnako v Česku ako na Slovenskom je 80 % poslucháčov súkromného sektora a len 20% verejnoprávneho.
Nechýbajú súkromným rádiám peniaze aj preto, že v boji o reklamu nedokázali konkurovať inym typom médií, napríklad televízii?
Rádiá môžu ťažko konkurovať televíziám, sú to iné trhy. To je dané hlavne správaním sa agentúr, ktoré rozdeľujú budgety. Rovnako na Slovensku a v Česku sú najväčšími konkurentmi rádií televízie, to áno, ale dnes majú väčšiu konkureciu v printoch a internete. S internetom môže byť rozvoj veľmi pozitívny, pretože kým televízia a internet sa nemajú radi - buď sa pozeráte na televíziu alebo na internet - internet s rádiom môžu vytvoriť výbornú spoluprácu, o čo sa aj snažíme a tam hľadáme nové zdroje financovania rádia. Printy sú na tom zle všeobecne, zažívajú ťažký život. My sme ho mali tiež, ale to bolo dané krízou a nie tým, že by nás ľudia prestávali počúvať. Všimnite si jednu vec: posledných cca. 10 rokov počúvanosť rádií zostáva úplne stabilná.
Áno, time spent je v podstate rovnaký ako pred rokmi, len sa preskupuje vekové zloženie.
Presne tak. Počúvanosť všetkých rádií neklesá, zostáva rovnaká, čo je pre špecialistov prekvapením, pretože všetci očakávali, že nás internet zabije. Nestalo sa a nestane sa. Čo sa mení, je čím ďalej tým viac prevádzkovateľov rádií. Keď nás bolo [v Česku] päť a dnes je nás 70, to je rozdiel. Veľké rádiá to majú čím dal ťažšie, pretože ich konkurencia sa skvalitnila a zväčšila.
Prídu rádiá úplne o mladšie cieľovky, ľudí do 29 rokov?
Bol istý pokles, áno, na druhej strane nie tak veľký a už to neklesá. Nám sa asi darí v tom, o čo sa snažíme - ponúkať mladým ľuďom kvalitnú hudbu, zábavu, informácie, ktoré ich zaujímajú, a oni rádio neopúšťajú, hoci majú iné možnosti. Dĺžka počúvania sa skrátila.
Budú si podľa vás mladí aj o 10 rokov zapínať klasické rádio?
Na mobilnom telefóne, v tablete, počítači, ale asi nie v tom klasickom rádiu, hoci si myslím, že o 10 rokov ešte áno. O 20 rokov zrejme nie, ale to už tu možno nebudem (smiech). Nastane digitalizácia, ale je to len technický prostriedok. O spôsobe príjmu rádia rozhodnú automobily - nie legislatíva ani my profesionáli. Rádio sa počúva hlavne v aute, rozhodne teda technológia, ktorú si vyberú automobilky.
Bude pre vás digitalizácia cenovo výhodnejšia alebo nie?
To sa uvidí. Tu sa stále hovorí o digitalizácii. DAB+ nie je nič iné ako jedna z mnohých možností príjmu. Neviem, kto si vymyslel, že bude tá jediná. Všetky tie iTuny a Googly budú vytvárať svoje kvalitné rádia a my si budeme musieť u nich kupovať streamy, aby sme mohli vysielať. Namiesto toho, aby sme platili distribútorovi ako dnes, tak to budeme platiť inému distribútorovi s inou technológiou. Čo sa týka DAB+, teraz mi hovoria, že distribúcia signálu bude osemkrát lacnejšia než súčasná. To nie je pravda. Bude to stáť nemalé investície, ale hlavne bude tu súbeh analógu a digitálu, ktorý potrvá mnoho rokov. Takže budeme platiť to, čo platíme teraz, a navyše budeme platiť digitál. Tiež nesmieme zabudnúť, že to bude stáť nemalé peniaze poslucháčov. Dnes je v každej českej a slovenskej domácnosti 4 až 6 prijímačov. Než si zaobstarajú nové rádia alebo iné prístroje, bude stále analóg v FM pásme bežať a bude rovnako drahý ako dnes. To znamená, že my nebudeme mať náklady osemkrát lacnejšie - budeme mať 100 percent plus digitál, než sa to skončí. A to môže trvať 20-30 rokov. Takže je to lož.
Čo sa týka Lagardère, bude pre vás stále dominantný rozhlasový biznis, alebo hľadáte nové možnosti? Kedysi ste sa dokonca snažili o televíziu...
Našou vlajkovou loďou je rozhlasové vysielanie a biznis na rozhlasovom trhu. Vyvíjame produkty na internete, rôzne aplikácie, tam sa sústredíme - aj mimo rozhlasového vysielania - a tam vidíme možnosti. Čo sa týka televízie, myslím si, že to už je pasé. Vyvíjať dnes na trhoch ako Česko a Slovensko novú televíziu je veľmi riskantný krok, ktorý po biznisovo stránke nie je možné uchopiť. A ak vznikajú nové televízie, tak nie pre biznis, ale niečo iné. My zostaneme v rádiách a budeme zvýšovať naše budgety o aktivity na internete.
A čo tak akvizície - skôr než budovať radšej niečo kúpiť?
Akvizície sú pochopiteľne stále otvorené, len nájsť správny produkt. Nie je to jednoduché. Ponúk dostávame každý deň plno, aby sme kúpili to a ono. Problém je úspešnosť, udržateľnosť produktu v nejakej kvalite a rozvoj.
Keď si zoberiem veľkosť Lagardère, akvizície sa čisto teoreticky núkajú v televízii alebo pri veľkých online produktoch.
Je to oveľa viac o online než o televízii. Čo budeme vyvíjať je videocontent, povedzme á la internetová televízia. Ale televíziu ako takú nie. Pôjdeme cestou videocontentu.
Aký podiel na príjmoch by mohli mať nové médiá?
Momentálne z našich príjmov robia okolo 7-8 %. Dúfame, že sa počas 5 až 6 rokov dostaneme na 20 až 25 %. Radšej by som bol, keby to išlo lepšie a rýchlejšie.
Jednou z vašich akvizícií bolo pred niekoľkými rokmi slovenské rádio Okey, ktoré ste zmenili na Europu 2. Ste spokojný, ako to dopadlo?
Myslím si, že sme to uchopili celkom dobre. Sme vo veľmi konkurenčnom prostredí, prišli sme ako poslední proti tradične definovaným a dobre robeným rádiám. V súkromnom sektore sme štvorka na trhu, čo nie je vôbec zlé. Máme na to, aby sme sa stali čoskoro trojkou, máme na to program aj silu. Na Slovensku je ťažké, že je to ešte menší trh ako český, so silnými hráčmi, a až posledný rok a pol vznikajú komerčné siete zastupujúce viac staníc pri predaji reklamy. Tým sa trh rozvíja pomalšie, než sa rozvíjal v Českej republike, kde vznikli veľmi rýchlo.
Na Slovensku ste to otvorili prakticky až vy...
My sme sa o to dlho snažili a dlho nám to nešlo. Bol som trochu sklamaný, keď sme prišli na Slovensko, obišiel som všetkých konkurentov a ponúkol im spoločný predaj reklamných časov, že to tvrdo zamietli. Podľa mňa to bola škoda. A až keď sme sa dohodli s Fun rádiom, vznikli ďalšie konkurenčné produkty. Určite to napomáha trhu, pretože je čitateľnejší a klient si môže lepšie vybrať.
Ste sklamaný, že nie je práve Lagardère tou firmou, ktorá má takéto zastupiteľstvo, ale že za vás predáva Fun rádio?
Vôbec nie som sklamaný, naopak som rád z tej spolupráce a dúfam, že sa bude rozvíjať. Chcel by som oveľa viac poslucháčov na Europe 2. Ale po stránke biznisu spolupráca funguje a starajú sa o to kvalitní ľudia, ktorí poznajú trh.
A čo riziko, že sa vzťahy narušia? V Česku ste prišli o Impuls, čo ak na Slovensku s vami Fun rádio skončí?
To patrí do podnikateľského života, proti tomu nemôžete nič robiť. Budeme sa snažiť, aby sa to nestalo, rovnako ako sme sa snažili tu v Česku o Impuls. Končila nám zmluva, my sme chceli pokračovať, oni chceli pokračovať, len podmienky, ktoré nám dali, boli pre nás neprijateľné, tak sme sa rozišli. To sa jednoducho stáva. Tak sme našli nového partnera - Media Marketing Services - a spolupracujeme s nimi.
K téme poslucháčov: už pri vzniku slovenskej Europy 2 sa hovorilo, že chce byť trojkou na trhu, potom v roku 2011 manažéri vraveli, že o rok to príde... Prečo je to také pomalé?
Nejako sa nám to nedarí, je to pomalé. To je realita a môžem povedať: áno, sme sklamaní, že nie sme trojka. Bol by som rád, keby sme boli. Máme na to a je to náš cieľ, zadanie. Musím konštatovať, že konkurencia funguje dobre, je to veľmi ťažký boj a môžem im iba pogratulovať. Je na nás byť lepší a snažiť sa o to. Na druhej strane si myslím, že Europa 2 sa stala trendy rádiom na Slovensku pre mladých, synonymom kvalitnej hudby práve pre nich.
Nebolo možno samotné formátovanie a cielenie rádia na mladých hlúposť - že o takyto typ stanice bol na trhu menší záujem, ako ste čakali?
Ale čo sme mali robiť? Povedzte mi formát, ktorý sme mali vytvoriť, ktorý by bol úspešnejší? Aby sme robili formát á la Expres? Tam je Expres. Aby sme robili formát á la Fun rádio? Tam je Fun rádio. Jemné melódie takisto. Priestor, ktorý existoval, bolo buď rádio staršie ako Expres a Jemné melódie, čo je teda už veľmi staré, potom už budeme hrať dychovku, alebo ísť na mladších, než sú poslucháči Fun rádia. Pochopiteľne sme si urobili veľa mapping štúdií. Priestor tam existoval, tak sme do neho išli.
Prehodnocovali ste niekedy, či zostať na slovenskom trhu?
Nie. Prišli sme s tým, že ideme vytvárať dlhodobú investíciu. To je zámer, chceme zostať a rozvíjať sa. Ak sa stane, že na Slovensku skončíme, tak len preto, že príde ponuka, že nás niekto bude chcieť kúpiť za peniaze, za ktoré by nás normálne nikto nikdy nekúpil. Na Slovensku sú niektorí miliardári, čo to robia.
Filantropi, áno... (ironicky)
Neviem, či sú to filantropi (smiech). Ale nie, my sme nikdy neboli na predaj.
Vyhovuje vám slovenská legislativa, že môžete mať iba jedno rádio, alebo by ste založili ďalšie, keby ste mali možnosť?
My ako zahraničný investor si nemáme čo vyskakovať, čo sa týka legislatívy. Pochopiteľne, že legislatívny rámec, ktorý obmedzuje prevádzkovateľa len na jedno rádio, nenapomáha celkovo rozhlasovému trhu. Keď máte dve, tri, štyri rádia, o to viac sa staráte, aby si nie príliš konkurovali, aby sa dopĺňali, a tým vytvárate väčšiu pestrosť, pluralitu vo vysielaní. Podľa mňa to rozhlasový trh obmedzuje a je to škoda.
Kto je Michel Fleischmann. Prezident mediálnej skupiny Lagardère Active ČR, pod ktorú patria aj slovenské aktivity. Študoval v Sorbone a dlhé roky žil vo Francúzsku. Keď sa po revolúcii vrátil do Česka, založil prvé komerčné rádio Evropa 2. Neskôr pribudla Frekvence 1, ďalšie české stanice a takisto slovenská Europa 2.
Chcete byť pravidelne informovaní o dianí v brandži? Odoberajte bezplatný newsletter Stratégií.
Zdroj: Ivan Krasko