Koncesionárske poplatky vzbudzujú diskusiu: sú potrebné, aké majú byť vysoké, prečo zrazu vzrastajú takmer o polovicu?
Ministerstvo kultúry SR prišlo s novelou o koncesionárskych poplatkoch, v ktorej navrhuje ich zvýšenie z pôvodnej sumy 4,64 eura na 7 eur. S najväčšou pravdepodobnosťou, bude novela prijatá. Keďže ide o peniaze, logicky má množstvo odporcov.
7 eur? To nemyslíte vážne!
Tí, ktorí aspoň trochu sledujú dianie v televíziách, vedia, že súčasný generálny riaditeľ RTVS Václav Mika o zvýšení koncesií hovorí už od svojho nástupu do funkcie, čo bolo v auguste 2012. Jeho vyjadrenia sú vždy konštantné: Nevyhnutnosť navýšenia koncesií ako zásadné vyriešenie finančných problémov verejnoprávneho médiá a k tomu spustenie tretieho kanála.
Zvýšenie koncesionárskych poplatkov po trinástich rokoch je podľa mňa úplne prirodzená vec. Obzvlášť, ak sa držíme premisy, že verejnoprávna RTVS má na tomto trhu svoje opodstatnenie a je financovaná najmä z koncesionárskych poplatkov. Keďže je limitovaná vysielaním reklamy, logicky hľadá vyššie príjmy na strane konzumentov obsahu. A dnes si to môže dovoliť. Narastá jej nielen sledovanosť, ale aj reputácia. Už niekoľko rokov ju hospodárne riadi manažér, ktorý má pred sebou jasné plány o ďalších investíciách do lokálnej tvorby, digitalizácie obsahu či modernizácie technológií. A len pripomínam, že suma 7 eur pôjde na Jednotku, Dvojku a jedenásť rozhlasových okruhov.
Koncesie sú prežitok, ale...
Možno by sa dalo vyriešiť financovanie RTVS inak ako koncesionárskymi poplatkami. O zrušení koncesií sa diskutovalo napríklad v roku 2014. Do parlamentu prišla pätica poslancov (Daniel Krajcer, Martin Chren, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Juraj Droba) s návrhom transparentnejšieho financovania RTVS, podľa ktorého by verejnoprávnu inštitúciu financoval štát, presnejšie RTVS by dostávala vopred dohodnutý podiel z HDP. V takomto prípade by už však nešlo o verejnoprávnu televíziu, ale štátnu. Niečo podobné je zavedené v Maďarsku, kde je televízia platená iba zo štátnych prostriedkov. Mnohí mediálni experti v tomto kontexte riešia otázku nezávislosti maďarskej televízie. Neviem si predstaviť, ako by RTVS v takomto nastavení „odkázaná na vládu či štát“ odolávala komentárom a svojej politickej nezávislosti a objektívnosti, keď to sčasti nedokáže ani teraz, keď je verejnoprávnou. Raz za čas sa vždy dostane do médií citlivá téma objektivity spravodajstva, osoby moderátora Martina Nikodýma či dlhodobá spolupráca s niektorými produkčnými spoločnosťami.
Prečo nerátame „bedne“?
Iný typ otázok vyvoláva povinnosť platiť koncesionárske poplatky pre všetky fyzické i právnické osoby, ktoré sú odberateľmi energie. Práve tu sa zdvíha vlna nesúhlasu najmä mladších ročníkov, ktoré argumentujú, že platia za to, čo vôbec doma nemajú. Teda za televízor či rádio a vlastne všetko majú zadarmo na online. To, že fungujú zadarmo na online, časom prestane platiť, pretože aj online obsah niekto tvorí a nebude zadarmo. V susednom Česku sa napríklad platí za televízor. Aj to je riešenie. To by sme však potrebovali masu ľudí na pravidelnú kontrolu domácností. U nás zatiaľ nevyrástla generácia, ktorá by nerozmýšľala spôsobom, ako niečo neobísť.
Trojka, štvorka, spravodajstvo, šport...
Spolu s koncesionárskymi poplatkami súvisí aj téma tretieho kanála. Minister kultúry Marek Maďarič hovorí o tom, že spolu so zvýšením koncesií sa dostane do zákona aj podmienka rozšírenia okruhu staníc o tretí kanál. „Trojka“ v podobe športového kanála tu už bola. Boli tu časy, keď na nej napríklad niekoľko hodín bežal monoskop. Súčasný riaditeľ RTVS Václav Mika sa k téme tretieho kanála vyjadroval niekoľkokrát a vždy hovorí o tom, že nová stanica má svoje opodstatnenie, ak bude dlhodobo udržateľná. Určite však nebude spúšťať stanicu kvôli olympiáde. Znamená to, že kým „Trojka“ vysielala niekedy šport a keď nebolo čo tak monoskop, v súčasnej dobe si to Václav Mika dovoliť nemôže. Obzvlášť, ak od ľudí žiada takmer o polovicu vyššie koncesie. Preto sa hovorí aj o ďalších zložkách obsahu, ako je spravodajstvo a iné domáce publicistické či akvizičné programy. Na trhu sa začalo polemizovať aj o samostatnej spravodajskej stanici, pretože na Slovensku kvalitná chýba. Buďme však úprimní, načo by RTVS vsádzala iba na spravodajstvo, ak ešte práve v spravodajstve stále zápasí s otázkou nezávislosti, prípadne ak je na trhu niekoľko mediálnych domov, ktoré si dnes stavajú vlastné online štúdiá?
Šport, to je pre RTVS zlato
Vedenie RTVS súhlasí s ďalším kanálom. Potrebuje totiž priestor na šport. Nielenže má nakúpených niekoľko športových podujatí do roku 2020 či 2021, ale práve vďaka športovému obsahu dokáže na svoje obrazovky pripútať divákov. A často sú to aj mladší diváci, ktorí sa inokedy zdržiavajú iba na internete. Pre lepšiu predstavu, len posledné majstrovstvá v hokeji, v čase keď na ľade zápasili Slováci, boli sledovanejšie ako niektoré časti Hornej Dolnej. A faktom je, že práve športové podujatie okrem sledovanosti prinášajú RTVS aj peniaze komerčných klientov, pretože na špeciálne udalosti, kam tie športové patria, nie je zákon taký striktný. V každom prípade, téma tretej stanice bude aktuálna po zavedení koncesionárskych poplatkov, čo bude s najväčšou pravdepodobnosťou budúci rok. Teda v čase, keď končí funkčné obdobie súčasnému riaditeľovi RTVS. A to je moment, ktorý bude vplývať na kvalitu novovzniknutej trojky. Obzvlášť, ak sa berieme do úvahy fakt, že sa vedenie verejnoprávneho“ telerozhlasu“ môže (ale aj nemusí) vymeniť.
Ak sa teda vrátim ku koncesiám, po trinástich rokoch ich je potrebné zvýšiť. A nech sú podľa niektorých akokoľvek archaické a nefunkčné, práve v našom malom štáte, v našich podmienkach a v kontexte nášho lokálneho fungovania a myslenia ľudí svoje opodstatnenie určite majú. Je len na nás, aby sme si všímali ako sa s nimi nakladá a či ich niekto využíva pre rozvoj „telerozhlasu.“ Ak si niekto stále myslí, že by sa dal zmeniť systém financovania „telerozhlasu“ a bol by transparentnejší, modernejší či efektívnejší, má určite pravdu. No to by sa muselo najskôr zmeniť myslenie ľudí.
Zdroj: Petra Ševčíková