Silvia Majeská, Foto: Lenka ImrichováLenka Imrichová
StoryEditor

Silvia Majeská: Každý deň 50 % share, to by sa mi páčilo

28.08.2015, 00:01
Aké to je v mladom veku uspieť v televíznej brandži? A čo očakáva od jesennej sezóny či tých ďalších? V rozhovore pre Stratégie odpovedá programová riaditeľka skupiny Markíza Silvia Majeská.

Začínala pri akvizíciách, dnes rieši programové stratégie všetkých staníc z rodiny Markíza. Aké to je v mladom veku uspieť v televíznej brandži? A čo očakáva od budúcej sezóny či tých ďalších? Má po úspechu Hornej Dolnej chuť na ďalší komediálny seriál? V rozhovore pre Stratégie odpovedá programová riaditeľka skupiny Markíza Silvia Majeská.

 

 

S: Keď ste začali šéfovať televízii Doma, mali ste 24 rokov. A teraz riadite program celej skupiny Markíza. Máte tipy, inšpirácie pre mladých ľudí? Čomu vďačíte za svoj úspech?

Myslím si, že všetko je o tvrdej práci a pokore. Nikdy mi neprekážala žiadna robota navyše, všetko som brala ako príležitosť naučiť sa niečo nové. Vždy som sa snažila učiť od skúsenejších kolegov a inšpirovať sa ich prácou. Robím veci na 100 percent, za svojou prácou si stojím a som maximálne zapojená do všetkých oblastí, ktoré zastrešujem. Možno práve to pokladali moji nadriadení za vhodné pre moju súčasnú pozíciu. Tá zahŕňa široké spektrum povinností: človek sa musí vedieť nielen orientovať, ale aj flexibilne prechádzať z témy na tému. Riešim od denného vysielania až po dlhodobé plánovanie, nastavujem stratégiu programovej štruktúry, nákup programov, dabing, zastrešujem celú kreatívu – kampane, upútavky, grafiku – a komunikujem so všetkými ďalšími zložkami televízie od výroby, marketingu, PR cez spravodajstvo až po reklamu... Ľudia, ktorí pracujú na programe, musia byť flexibilní, pohotoví a ochotní každý deň sa prispôsobiť číslam sledovanosti a situácii na trhu. Televízia nefunguje systémom „spravím to zajtra“ alebo „dnes na to nemám náladu“. Človek musí byť svojej práci oddaný, musí ju mať rád, inak sa to nedá robiť. Televízia je vo veľkej miere o tímovej práci a ja mám to šťastie, že robím so skvelými ľuďmi.

S: Mali ste už počas štúdia v Amerike ambíciu ísť smerom k broadcastingu?

Práca v televízii ma vždy zaujímala. Človek ju však musí zažiť, zvonku ju nedokážete dostatočne spoznať a pochopiť. Študovala som medzinárodný biznis a marketing, ale televízia bola vždy mojou vášňou. Počas školy som si povedala, že sa pokúsim získať aspoň nejakú prax a zistiť, či by to bolo pre mňa. Išla som robiť do MTV v New Yorku, dostala som sa na oddelenie international programmingu, kde sme koordinovali program staníc vysielajúcich v iných teritóriách, ako napríklad Nickelodeon, Spike či VH1. Vtedy som prvýkrát videla, ako sa zostavu- je vysielacia štruktúra, plus som mala možnosť nahliadnuť do procesu fungovania nákupu programov, teda akvizície. Keď som sa vrátila na Slovensko, chcela som aspoň skúsiť zamestnať sa v tejto oblasti. Vedela som, že to bude ťažké, predsa len nemáme toľko televízií ako v Amerike :-) Mala som obrovské šťastie, že mi dal Vašo Mika šancu. Potom to už nabralo relatívne rýchly spád.

S: Ako sa vám robilo vtedy, v začiatkoch?

Nastúpila som ešte pred krízou, situácia na trhu bola úplne iná, inak sa pozeralo na nákupy programov či výrobu, boli väčšie možnosti. V čase, keď som nastúpila do Doma, prišla kríza, kompletne sa zmenilo fungovanie firmy a my sme sa museli naučiť pracovať v prostredí, kde všetci naokolo šetria a príjmy sú obmedzené. Dotklo sa nás to priamou úmerou, museli sme efektívnejšie vyberať programy a riešiť, čo si môžeme dovoliť a čo nie, aby pomer cena/výkon dával zmysel. To bolo absolútne kľúčové.

S: Vašou prvou väčšou manažérskou úlohou bola stanica Doma. Ste spokojná, ako sa dnes vyvíja vaše „dieťa“?

Rozhodne áno, som spokojná, ako sa vyvíja. Inšpirácia na vznik stanice prišla z Rumunska, podľa vzoru Acasa. Podarilo sa nám nastaviť televíziu s jasným pozicioningom, ktorý fungoval tak dobre, že ho následne prevzala aj naša sesterská televízia v Chorvátsku pre ich Domu. Bolo to pre nás veľké zadosťučinenie. Dodnes Doma z výskumov vychádza veľmi jasne a čitateľne, je najženskejšou stanicou na slovenskom trhu.

S: Je reálne, aby mala stanica Doma alebo celkovo menšie stanice v budúcnosti vyššie investície znova do vlastnej tvorby, alebo to už vôbec nehrozí?

V našej brandži som sa naučila nikdy nehovoriť nikdy. Situácia sa môže zmeniť, trh je dynamický. Neviem si to však predstaviť v najbližšom čase. Menšie formáty a magazíny áno, ale že by bolo možné v období pár rokov investovať do hranej tvorby, to asi nie.

S: Akú dávate šancu tureckým seriálom? Zakázaná láska mala nižšie čísla ako predošlá turecká tvorba. Sú na ústupe?

Nemám ten pocit. Pred pár týždňami sme začali vysielať novú telenovelu – Dila – a čísla sú veľmi dobré. Iste, keď sme začali kupovať turecké seriály, mali sme šancu vybrať „top of the top“, čo v Turecku za posledné roky vyprodukovali. A tak sa aj stalo, vybrali sme tie najlepšie. O to ťažšie je teraz nájsť to, čo bude pokračovať v kvalite a silnom príbehu, na aký je divák zvyknutý. Turci stále vyrábajú kvalitné seriály s vysokými rozpočtami. Niektoré majú lepšie ohlasy, iné možno menej, ale v línii tureckých produktov budeme pokračovať pokračovať. Nová Dila, ktorú práve vysielame, je tradičnejší príbeh lásky. Zakázaná láska bola iná, z hľadiska príbehu nebola až taká jasne čitateľná: na začiatku nebola jasná hlavná love story, mužský hrdina bol spočiatku vlažnejší a až potom sa vyprofiloval, zároveň tam bol komplikovaný vzťah medzi mladou ženou a výrazne starším mužom. Skúsili sme. Nebolo to také silné ako tradičné príbehy lásky, preto sa teraz k nim vraciame.

S: Mali ste na začiatku pochybnosti, či turecká tvorba môže u nás fungovať, alebo ste jej verili hneď?

Nasadenie Tisíc a jednej noci prinieslo revolúciu nielen v Markíze, ale na celom trhu. V čase nasadenia som nezastrešovala Markízu, ale už pred spustením sme vedeli, že je to veľmi silný príbeh nielen o láske, ale aj rodinných hodnotách. Tento seriál je jedinečný, čoho dôkazom je aj fakt, že bol výrazne sledovaný aj v krajinách mimo Turecka. No to, že bude presahovať 40-percentný share, myslím si, nečakal nikto. :-)

S: To bol na čele CME Adrian Sarbu. Máte pocit, že za jeho éry bolo viacero vecí diktovaných zhora a lokálny manažment nemal až takú rozhodovaciu právomoc?

Každý manažment so sebou prináša vlastné nastavenie procesov. Za Adriana Sarbu bola firma nastavená viac centralizovane. Súčasné vedenie CME presunulo viac právomocí na jednotlivé trhy, rozhodovania sú viac orientované na lokálny manažment. S: Keby ste mali také podmienky ako dnes, nespustili by ste niektoré projekty? Televízia nie je exaktná veda. Neexistuje garancia, že ak dosadíte isté premenné, výsledok bude rovnaký. Možno by ste robili veci inak a možno by to vyšlo rovnako alebo naopak.

S: Boli projekty, o ktorých ste vopred vedeli, že nie sú perspektívne? Napríklad Pláž 33?

Je pravda, že Pláž nebola práve najúspešnejším projektom, ale ako líder na trhu musíme skúšať nové formáty, je to súčasť našej práce. Nepoznám žiadnu televíziu na svete, ktorej všetky projekty boli megaúspešné. Niektoré veci zaujmú viac, niektoré menej.

S: Čo sledujete ako diváčka?

Rada pozerám všetky možné seriály, je toho naozaj veľa. Medzi moje najobľúbenejšie patria The Walking Dead, True Detective, Game of Thrones, Homeland či Big Bang Theory. Rada sledujem aj „babskejšie“ seriály ako The Good Wife, Grey's Anatomy, Downton Abbey či Scandal. Teraz sa teším na spin-off z The Walking Dead – Fear the Walking Dead.

S: Keby ste mali neobmedzený budget a televíziu, kde všetko funguje, aký je vysnívaný program, ktorý by ste robili?

Keby som mohla, nasadím denne Hornú Dolnú. To by bol môj vysnívaný program, každý deň mať 50-percentný share. To by sa mi páčilo (smiech).

 

Aké má Majeská očakávania od jesennej sezóny? Aké budú trendy v slovenských seriáloch a čo hovorí na náklady SuperStar? Celý rozhovor s ňou nájdete v Stratégiách 8/2015, ktoré sú práve v predaji.

Zdroj: Ivan Krasko

menuLevel = 2, menuRoute = news/media, menuAlias = media, menuRouteLevel0 = news, homepage = false
25. apríl 2024 10:16