Načo si Slováci zo svojich daní platia regulátora, ktorý znevýhodňuje slovenských podnikateľov?
Policajt stojí pri materskej škôlke, kde je maximálna povolená rýchlosť 30 kilometrov za hodinu. Okolo prejde auto so slovenskou ŠPZ, ktoré rýchlosť dodrží, ale keďže mu nesvieti jedno predné sveto, policajt auto zastaví a vodičovi dá pokutu. Vzápätí okolo škôlky preletí auto s českou ŠPZ, ktoré nielenže rýchlosť niekoľkonásobne prekročí, ale navyše aj ohrozí deti pred škôlkou. Policajt však auto nezastaví, ale spokojne mu zamáva a popraje príjemnú jazdu.
Druhý príbeh
Mamička nakupuje v slovenskom obchode potraviny pre svoje deti. Kúpi detskú výživu vyrobenú niekde v zahraničí. Detská výživa však obsahuje nebezpečnú látku, ktorá dieťaťu spôsobí zdravotné komplikácie. Mamička sa obráti na slovenské štátne orgány a žiada vyvodenie zodpovednosti, pretože je presvedčená, že zdravotná nezávadnosť výrobkov predávaných v obchode musí byť zaručená. Zodpovedný štátny orgán však sťažovateľke odkáže, že má smolu, pretože regulátor nemá kompetenciu preverovať zahraničné výrobky a teda ani chrániť slovenské deti pred zdraviu poškodzujúcimi látkami v zahraničných výrobkoch zakúpených na Slovensku. Mala vybrať lepšie.
Tretí príbeh
Manželia Karol a Zuzana navštívia predajné miesto káblového operátora, kde si zakúpia balík služieb digitálnej televízie. Keďže majú malé deti, prikúpia si aj balík detských programov, aby ich deti mohli pozerať rozprávky či detské seriály. Službu kupujú na Slovensku a logicky teda očakávajú, že ponuka káblovky je plne v súlade so slovenskou legislatívou. Ako to poznáme zo slovenskej reality, po krátkom čase sa Karol a Zuzana začnú čudovať, že slovenčina detí sa zhoršuje, ich deti čoraz viac používajú české slová, o rok už hovoria viac po česky ako po slovensky. Ako je to možné? Veď zákon o vysielaní a retransmisii a jazykový zákon prikazujú, že programy pre deti do 7 rokov musia byť vysielané striktne v slovenskom jazyku. A nielen to. Zákon o vysielaní zakazuje aj konzumáciu nevhodnej reklamy deťmi. Napríklad reklamu na alkohol nesmú televízie vysielať pred desiatou večer. Českých televízií sa to, samozrejme, netýka, napriek tomu, že všetci vieme, že ich maloletí tiež sledujú.
Všetky tri príklady, pri ktorých som naschvál použil jemnú hyperbolu, však poukazujú na absurdnosť situácie, ktorej musia už dlhý čas čeliť slovenskí vysielatelia v súvislosti s problémom nelegálneho vysielania českých a maďarských staníc na Slovensku. A čo robí regulátor Rada pre vysielanie a retransmisiu? Priznáva, že o probléme vie, ale rozhodol sa to neriešiť. Dovoľte mi preto položiť si otázku, načo si Slováci zo svojich daní platia regulátora, ktorý znevýhodňuje slovenských podnikateľov a ešte k tomu “ochraňuje” zahraničné subjekty?
Marcel Grega, generálny riaditeľ JOJ Group a viceprezident pre televíznu sekciu Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Slovenska (ANRTS)
Zdroj: Marcel Grega