Posledné dni ukazujú, ako sa relevantné médiá a novinári vyrovnávajú s náročnou kauzou malého Marca. Redakcie po jej vypuknutí stáli znova medzi túžbou okamžite zaujať svoje publikum, zaujať stranu, živiť tému, po ktorej bol prirodzene dopyt. Tu sa veľmi ľahko skĺzava do skratkovitého modelovania reality, než jej pracného hľadania.
Podobne je to s vyvíjaným úsilím médií, ktoré by malo smerovať predovšetkým na vytváranie tlaku na konanie zodpovedných inštitúcií – a súčasne v čo najväčšej miere zachovať súkromie rodiny, hoci o ňu a jej vnútorné fungovanie je práve v týchto momentoch najväčší záujem.
Prinášame komentár reportérky Zuzany Hanzelovej (RTVS), ktorý považujeme za veľmi silný – aj kvôli faktu, že pochádza priamo z novinárskej obce.
„Sme po druhom dni kauzy o malom Marcovi. Prichádzajú rôzne informácie. Rozmýšľam, čo všetko sme mohli my, novinári, urobiť inak.
Od začiatku som si ale hovorila jednu vec, a celkom intenzívne sme to riešili aj v redakcii – v žiadnom prípade sa nepúšťať do detailov medziľudských vzťahov v rodine Marca. Sústreďme sa na výkon súdneho úradníka, na systémové problémy, zahltenie úradníkov, chýbajúce školenia.
Detaily zo života malého chlapca sme nezverejnili. Ani údajnú situáciu jeho matky, ani zdravotný stav Marca, ani vzťah k starej matke. Postupne sa (aspoň mne) ukazuje, že sme urobili dobre. Objavujú sa rôzne informácie a rozhodne veci nie sú čiernobiele.
Mám v živej pamäti nedávny prípad z Česka. Nórske úrady odobrali dve deti českej matke Eve Michalákovej. Postavili sa za ňu všetci politici a takmer všetky médiá – výnimkou bolo Svobodné fórum, Česká televízia a Respekt. Prezident Zeman z toho pomaly urobil medzinárodný škandál – predvolával si nórsku veľvyslankyňu, všetci kopali za práva matky. Nórske úrady napriek tomu rešpektovali súkromie detí a nehovorili o žiadnych detailoch. Vytrvalo opakovali, že odobranie detí malo naozaj dobrý dôvod.
Po dlhej, vyčerpávajúcej a rozhodne nevyváženej debate Svobodné fórum ukázalo časť spisu – u matky Evy sa našli fotky s detskou pornografiou a okrem toho zverejnili aj veľmi podivné fotografie. Evy Michalákovej sa naozaj zastávali všetci – od politikov cez celebrity, po športovca Dominika Hašeka. A ten prípad je pre mňa stále veľký výkričník, ako si nerobiť svoju prácu.
Slovenský prípad bol, vďakabohu, úplne iný, no vyplavil množstvo vecí – niektorých novinárov, ktorí bez mihnutia oka zverejňujú intímne, neoverené detaily, viacerých ľudí, ktorí na systémové chyby upozorňujú už roky a nikto ich nepočúva, ale aj spoločnosť, ktorá nemá elementárnu dôveru v súdy a úrady v štáte. Podľa mňa sú všetky roviny veľmi vážne. Na druhej strane sú úrady, ktoré ťahajú za kratší koniec – ide o živú vec, záujem dieťaťa, nemôžu informovať o podrobnostiach.
Za seba vravím aspoň jeden záver, robím túto prácu už nejaký rok. Stále mám pocit, že som len na začiatku. Tento prípad ma v tom opäť utvrdil. Príbehy malých detí nerobievam. Dárius Haraksin by určite vedel rozprávať viac. Musíme ale aj po takýchto situáciách analyzovať v redakciách, čo sme urobili zle a ako to robiť inak. Na záver dňa by sme si mali sadnúť a zhodnotiť či všetko, čo sme napísali, bolo naozaj v najlepšom záujme malého Marca.“
Zdroj: Iva Mrvová