Francúzsky model
Jednu z prvých vecí, ktorú šéfovia rádií spochybňujú, je to, že naša novela zákona vychádzala zo vzoru francúzskeho zákona. Vo Francúzsku bol tento zákon prijatý ešte v roku 1994, to znamená, že to bolo v čase, kedy v médiách a teda aj v rádiách platili úplne iné podmienky ako platia dnes. Navyše zákon, ktorý bol vzorom pre slovenský zákon, bol a stále je určený pre Francúzsko, respektíve pre frankofónne krajiny. V porovnaní s počtom obyvateľov sa to nedá porovnať. Michel Fleischmann, prezident mediálnej skupiny Lagardére Active v Česku a na Slovensku (Europa2) pre Stratégie povedal: “Ktorí francúzski autori sú dnes úspešní? Tí, čo robia angloamerickú hudbu. Vnucovanie prevádzkovateľom rádií na podporu francúzskej hudby spôsobilo, že francúzska hudba je úplne mimo svetového trendu. Uzavrela francúzskych autorov v nejakom svete Francúzska a frankofónie, nevyvíja sa. Nie je súčasťou hudobného sveta. Kto tým najviac trpí? Autori a interpreti.“
Menia sa pravidlá potom ako boli pridelené licencie
Rádiám sa taktiež nepáči, že sa menia pravidlá, potom ako im boli pri vzniku rádiá pridelené licencie. Tak výraznú zmenu podmienok licencie v priebehu jej platnosti považujú za výrazné zasahovanie do slobodného podnikania.
Zákon zvýhodňuje niektoré rádiá
Ivan Antala, šéf najpočúvanejšieho rádia u nás, Rádia Expres, sa už v minulosti pre Stratégie vyjadril, že zákon ignoruje to, že rádiový trh je pestrý a obsahuje rôzne formáty. Pre niektoré rádiá je viac prijateľnejší, pre niektoré vôbec. A práve tie rádia, ktoré nedokážu splniť kvóty, už požiadali o výnimky. K dnešnému dňu je ich šestnásť, vrátane štyroch rozhlasových staníc RTVS. Tie rádiá, ktoré túto výnimku v budúcnosti dostanú, majú podľa Patrika Zimana, šéfa Fun rádia, zásadnú konkurenčnú výhodu. Zaujímavosťou je, že zákon už od začiatku ráta s výnimkami, čo podľa niektorých odborníkov je vlastne len zavádzanie a na subjektívne vykladanie si zákona s možnosťou korupcie.
Zákon zasahuje do formátu rádia
Patrik Ziman, šéf Fun rádia a zároveň šéf Asociácie vysielateľov (ANRTS) hovorí o tom, že: „hudba je stále pri všetkých formátoch rádií s výnimkou špecializovaných spravodajských, publicistických prípadne verejnoprávnych, motivátorom číslo jedna. Zmena jednej skladby v rámci hodiny (clocku) je zásahom do formátu, tretinová úprava playlistu by znamenala diametrálne odlišné rádio“. Väčšina profesionálnych rádií investovala nemalé peniaze do formátovania, v rámci ktorého sa presne nastavuje štruktúra a obsah vysielania, vrátane hudby. Nastavuje sa vlastne tvár rádia. Formátovaniu predchádza mapovacia štúdia trhu, ktorá nájde najvhodnejšiu pozíciu pre rádio a ukáže, kde je diera na trhu. A to všetko stojí rádiá nemalé peniaze. Ak sa ale dobre naformátuje rádio, získava poslucháčov. Prvé rádio, ktoré bolo u nás s úspechom naformátované je súčasná jednotka na trhu Rádio Expres.
Zásah do ekonomiky rádia
Rádio, podobne ako iné mediatypy potrebujú prilákať čo najviac poslucháčov. Viac poslucháčov, znamená viac ziskov zo strany klientov. Patrik Ziman je toho názoru, že "pri reálnom finančnom stave, v ktorom sa dlhodobo rádiový slovenský trh nachádza, je uvedený zákon len krokom k oslabeniu pozície rádia ako mediatypu v konkurencii iných platforiem.“ Rádio podobne ako iné mediatypy majú problém so stále ubúdajúcou mladou generáciou, o ktorú rádiá môžu kvótami prísť. Pretože presne táto skupina, ktorú chce podchytiť aj zákon, nemá problém naladiť si hudbu a nemusí byť práve slovenská na rôznych pre rádiá konkurenčných platformách - on line, stream, youtube, MP3, spotify, deezer...
Zlé výpočty?
Zákon hovorí o tom, že súkromné rádiá musia od 1. apríla vyčleniť najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent vysielacieho času mesačne pre slovenskú tvorbu. V prípade verejnoprávneho rozhlasu to bude najskôr 30 a potom minimálne 35 percent. Do stanoveného podielu sa budú započítavať iba tie pesničky, ktoré odznejú v éteri od 6:00 do 24:00. Podľa výpočtov niekoľkých rádiových staníc ide však o 26,66% a namiesto 25% je to až 33,3%. Čo je vlastne tretina pesničiek, ktorá dokáže zmeniť formát rádia. Rádiá vychádzajú z toho, že celý deň má 24 hodín, čo je 1 440 minút. 20% z celého dňa, je 288 minút. Týchto 288 minút slovenskej hudby je potrebné odohrať v 18 hodinách (od 6.00 do 24.00). 18 hodín je 1080 minút. Z 1080 minút musí byť teda 288 minút slovenskej hudby, čo je 26,66%. V prípade 25% podielu sa namiesto 288 minút vychádza z 360 minút. Medzi 6.00 až 24.00 to vychádza 33,33%
Nie je to interpretoch
Rádiá hovoria o tom, že radi by hrali viac slovenskej hudby, ale nemajú možnosti. Pretože ak im to aj zákon povinne ukladá, bránia sa, že nebudú hrať garážové pesničky, ktoré sa nehodia nielen do formátu rádiá, ale nespĺňajú ani potrebnú kvalitu. Naopak, nemajú problém s hraním slovenskej hudby v prípade, že dosahuje žiadané parametre a vyhovuje cieľovej skupine rádiá.
Na záver jedno pozastavenie Michela Fleischmanna: „Vnucovanie nikdy nikde nefungovalo. A v kultúre nemôžete nikdy nič vnucovať, to jednoducho nefunguje. Mladý človek, ktorý počúva rádio, bude naďalej počúvať anglické veci...a porovnávať ich s domácimi, pričom to porovnaie bude strašidelné.“
Zdroj: Petra Ševčíková