Čo hovoríte na slovenský televízny trh?
Som v hlbokom obdive pred každým, kto je schopný na Slovensku prevádzkovať televíziu, pretože krajina je malá a televízny trh je dokonca menší než proporčne rozdiel medzi Slovenskom a Českom. Pritom relácia musí byť vyrobená fakticky za rovnaké peniaze v Česku aj na Slovensku. To vytvára mimoriadny tlak na slovenské televízie. Podľa môjho názoru jednou z možných budúcich ciest je to, čo by som aj ja veľmi rád videl – česko slovenská koprodukcia pri pôvodnej televíznej tvorbe. Vypäté úvodné pocity, ktoré si pamätám zo začiatku 90. rokov, sú dávno preč a začíname sa na svet okolo seba pozerať oveľa racionálnejšie. Pomaly si uvedomujeme, že dvaja trpaslíci nie sú schopní urobiť jedného obra, ak sa nespoja. A tým spojením bude koprodukčná spolupráca. Začalo to veľkými reality šou a súťažnými programami, ukázal sa úžasný potenciál spolupráce, pretože možno ani česká strana a určite nie slovenská by si nemohli dovoliť vyrobiť taký drahý, naleštený a veľkolepý program. To nás čaká pri výrobe seriálov a ďalšej tvorbe.
Ale nie je problém v Česku so slovenčinou? Aj Prima robila prieskumy a zvažovala, či taký Panelák nasadiť dabovaný alebo nie.
Je to problém, ale podľa mňa ide iba o otázku času. Spomínam si na pieseň Si kočka, ktorú spieva Jožo Ráž. Hovorím si, veď predsa nespieva „Si mačka“, ale v prípade, že ide o krásne dievča, prevzali ste český termín kočka. Oba jazyky sú si blízke, my v Česku sme na to trochu pozabudli.
A čo možno druhý problém: rozdielnosť trhov? Môžeme o tom polemizovať, ale napríklad pri talentových šou sa ukázalo, že trhy nie sú úplne rovnaké. Čo chcú Česi nemusí fungovať na Slovensku a naopak.
Neverím na príliš veľké rozdiely psychológie diváka medzi týmito dvoma krajinami. Nestihli od seba divergovať a dúfam, že ani nestihnú. Z akého hľadiska? Že Slovensko bude východnejšie alebo emotívnejšie? Nemyslím si, že toto je zásadný problém. Humor je veľmi podobný a to je podstatná vec. Vo vnímaní diváka vidím najmenší problém.
Keď sme pri humore, napríklad Comeback v Česku fungoval celkom dobre a u nás ako akvizícia nie.
Trochu mechanicky porovnávame formáty bez toho, že si uvedomujeme, ako boli umiestnené v štruktúre v jednotlivých krajinách. Možno momentálne išiel na konkurenčnej televízii iný program, ktorý odčerpával práve onú skupinu, ktorá by ocenila tento humor. Je veľmi ošemetné povedať, že na Slovensku niečo nefungovalo a u nás áno, pretože by ste museli vziať všetky súvislosti cieľových skupín, ktoré v danom momente sedeli pri televízore. Predsa nemáte iba jednu televíziu – máte ich až priveľa na veľkosť vašej krajiny, rovnako ako my. Neverím v zásadné psychologické rozdiely pri vnímaní televízneho produktu medzi Českom a Slovenskom.
- Prečítajte si tiež: Železný na Barrandove: Konečne
To je potom dobrá správa pre Slovensko...
My plánujeme a nesporne sa budeme programovo orientovať na spoluprácu so slovenskými výrobcami televíznych programov a slovenskými televíznymi stanicami. Pokúsime sa nadviazať tesnú spoluprácu tak, aby sme sa spravodlivo a rozumne podelili o náklady, čo obom stranám umožní vyrobiť lepší produkt, než by boli schopné dosiahnuť osamotene vlastnými zdrojmi.
Foto: Vladimír Železný pri štarte TV Joj v roku 2002. "Rozbiehal som ju, školil ľudí, začínal v Košiciach, prenášal ju z Košíc do Bratislavy... A dal som je úspešné meno, ktoré dnes patrí k najznámejším slovenským brandom," spomína pre Stratégie. Na otázku, či je Joj taká, ako si predstavoval, hovorí: "Nie, nie je, ale ani nemôže byť, pretože dnes je situácia úplne iná. Ale myslím si, že Jojka má svoj úžasný potenciál, ktorý sa ešte len prejaví."
Vychádza mi, že jediným partnerom Barandova môže byť Joj, keď si vezmeme, že verejnoprávna RTVS spolupracuje s ČT a Markíza s Novou.
Kalkulujete relatívne správne, i keď si myslím, že práve v prípade verejnoprávnych televízií vzniká zaujímavá situácia. Zatiaľ čo verejnoprávna televízia na svojom vlastnom území ťažko kooperuje s inými televíziami z dôvodu iného typu financovania, rozpočtovania a poslania, spolupráca so zahraničím a nie je obťažkaná týmito systémovými problémami. Preto by som úplne nevylúčil ani prípadnú spoluprácu s RTVS. Veď aj ja som slovenský televízny klasik, akých máte málo. Významnú časť svojho kreatívneho televízneho života som odohral na Slovensku v Mlynskej doline – čosi medzi zoologickou záhradou a cintorínom, ako sa vtedy hovorilo – a napísal som okolo 200 scenárov, spolupracoval so vzdelávacou redakciou, som autorom scenára Okná vesmíru dokorán, čo bola prestížna relácia Slovenskej televízie, s ktorou prenikla k československému publiku tak zásadným spôsobom, až to bolo prekvapivé. A môj drahý priateľ „Akulo“ Jaroslav Čorba bol ten statočný človek, ktorý dramaturgoval relácie niekoho, kto v Česku nemohol pracovať, čim mimoriadne riskoval svoje postavenie.
Áno, Jaroslav Čorba je legenda, tiež som mal tú česť sa s ním stretnúť.
To je legenda. Som rád, že je legendou, a táto legenda mi umožnila nestratiť kontakt s televíziou v okamihu, keď som bol vyhodený z Československej televízie v Prahe a moje meno sa nemohlo nikde objaviť, bol som v tých najčiernejších indexových listoch. Až raz budete dávať medaily alebo vyznamenania za to, že sa niekto správal normálne a statočne v dobe komunizmu, tak by si to „Jarda“ Čorba bezpečne zaslúžil. Aj keď mne samozrejme neprináleží navrhovať vyznamenania na Slovensku.
Viete si predstaviť, že by pre Barrandov vyrábali slovenskí tvorcovia?
Samozrejme, že áno. Okamžite a bez rozpakov. Nech prídu s nápadom, so scenárom, synopsou, s formátom... pokojne, ihneď. My, slovenskí televízni klasici, sa vždy dohodneme. Nemám najmenšiu pochybnosť o profesionalite slovenskej výrobnej televíznej scény. Vôbec.
A ešte za nižšie produkčné náklady...
Povedzme, aj to je samozrejme zaujímavé.
Vlastník Barrandova Empresa Media teraz prevzal produkčnú spoločnosť Petra Lesáka. Ako sa bude vyrábať vlastná tvorba na Barrandove?
Máme Real TV, ktorý je zabehnutý na televíznu tvorbu, chce to len zásadne zmeniť dramaturgiu. Nepochybujem, že ľudia, ktorí v TV Barrandov produkujú televízne programy, sú profesionáli. Skôr zameranie televízie bolo chybe nastavené, než vlastná profesionalita režisérov, kameramanov, osvetľovačov... Budeme vyrábať prevažne vlastnými silami, pretože vtedy máme pod kontrolou finančné toky. Ale nevylučujem ani externe – už teraz sme sa dohodli na jednej relácii, ktorá zo svojej povahy musí byť vyrábaný mimo.
Ale odmietate licencované formáty, ako som pochopil z predošlých rozhovorov pre médiá.
Neodmietam licencované formáty, prekážajú mi – najmä tie veľké – z jedného dôvodu: vznikne Big Brother, vzápätí VyVolení alebo obdobný formát. Teraz som videl ponuku britských formátov – jedno pokračovanie 1 900 000 korún aj s výrobou, a to je obyčajná herná záležitosť, ktorú si my zaobstarávame rádovo za veľmi nízke stovky tisíc korún. V tom okamihu si hovoríte: za čo platíme? Na Nove sme vyvíjali každý rok medzi 14 až 16 formátmi, z nich 7-9 ročne sme uplatnili na obrazovke a vyhrávali s nimi prime-time. A naformátovali sme ich sami. Pri licencovaných formátoch ste v nebezpečenstve: kúpite od Endemolu alebo BBC formát a naraz zistíte, že konkurenčná televízia má v rovnakom čase de facto rovnaký formát od konkurenčnej firmy. Váš možno o dve percentá vyhrá. Vidíte to! Kúpili sme formát a vyhrali slot. Ale ja hovorím: za akú cenu. Spočítajte si minútový výnos a zistíte, že ste na ňom prerobili. Ten, kto bol druhý, nasadil lacnejší formát, o niečo prehral, ale zarobil obrovské peniaze. Všetci sú očarení číslom sledovanosti, nikto nie príjmom.
Nebude problém dlhé predprodukčné obdobie?
Nie, to bude veľmi rýchle.
Pôjdete cestou pilotov?
Ja by som išiel cestou vysielaných pilotov, ktoré po pripomienkach nechám prestrihať, prípadne dotočiť, ale rád by som ich odvysielal, aby sa mi zaplatili. Toto je nízkorozpočtová televízia.
Spoločnosti ako izraelská Armoza Formats síce vyvíjajú formáty, ale potom majú aj ambíciu predávať ich do zahraničia. Chcete to isté?
Nie, do zahraničia nie, ale do spriateleného Slovenska.
Prejdime na moju obľúbenú tému - akvizície. Vy ste kritizovali akvizičnú knižnicu Barrandova.
Nemal som čo kritizovať, pretože je prázdna, úplne vyprázdnená.
Navýšite náklady na akvizície?
Budeme musieť mierne investovať viac, než sme predpokladali, ale pôjde skôr o relokáciu prostriedkov. Najskôr potrebujeme vybetónovať základy televízie štandardným akvizičným produktom, ktorý nadlho dopredu kúpite, pokryje okrajové vysielacie časy či špecifické cieľové skupiny a potom sa môžete venovať budovaniu prime-timu. Práve teraz budeme nalievať ten betón, zháňame ho, miešame.
Bol problém akvizícií aj v tom, že Barrandov strieľal - tu turecký seriál, tam drahý britský produkt...?
Áno, aj keď sa zdá, že po tom tureckom seriáli je dopyt. Historických filmov a seriálov je málo, lebo si ich môže dovoliť už iba taká krajina, ako je Turecko alebo iné, pre ktoré je veľký kostýmovaný historický seriál otázka národnej cti a prezentácie. Náklady sú enormné a málokto sa už do toho púšťa. Pre určitý segment populácie je však Velkolepé století (u nás známy ako Sultán / Magnificent Century, pozn. red.) atraktívne aj v Česku a pôjde ďalej, od januára nasadíme ďalšiu sériu.
Predpokladám, že s veľkými distribútormi ani nebudete hovoriť.
Rokujeme s veľkými distribútormi, majors nevynechávame. A môžem vám prezradiť, že v marci budeme od jedného majora mať kľúčový seriál.
Ten, čo nahradí Majora Zemana?
Major Zeman pôjde ešte chvíľu paralelne. A Majorov Zemanov už za mňa nebudeme ďalej kupovať. Musíme ich umoriť – boli do nich dané obrovské prostriedky, za ktoré sa dá kúpiť od majors brilantný seriál. Preplatili sme pomerne značné prostriedky, ktoré idú verejnoprávnej televízii za minútu takéhoto produktu. Navyše Major Zeman je populárny v istom segmente divákov a nechceme byť voči nim neprimerane krutí. Takže seriál dobehne ešte jeden cyklus, ktorý máme zaplatený, a tým končí.
Čiže od majors jednorazové veci a nie veľké dealy?
Output deal zatiaľ neuzatvárame s nikým, ale nebránime sa mu. Samozrejme musel by byť zaujímavo postavený. Viem si predstaviť aj sharing nejakého rozsiahleho output dealu s tým, že televízia, ktorá je na tom dramaticky lepšie bez problémov poskytne druhý run televízii ako Barrandov. Pokiaľ televízie nie sú v úplne tesnom konkurenčnom dotyku, tak sa tam príliš mnoho nedeje, ale pritom sa umožní veľmi dobrý sharing nákladov na output deal. Nastáva éra racionality, časy emócií sú preč.
- Prečítajte si tiež: Čo chce v televízii zmeniť Vladimír Železný
Televízie teraz rokovali o reklamných rozpočtoch, prezentujú sa vízie. Aká je vízia Barrandova na budúci rok? Ako majú českí reklamní klienti vnímať stanicu?
Po prvé by ju mali vnímať ako televíziu, ktorá o máličko omladí. Retro generácia Majorov Zemanov bude utlmovaná a jadro diváckeho stredu by sa malo posunúť niekde medzi vekovú skupinu 35 až 50. My sme zatiaľ boli od 50 nahor. Pôjdeme nižšie o necelú jednu generáciu, ale nepôjdeme pod 30 - to je veľmi náročná generácia ovplyvnená sociálnymi sieťami, internetom. I keď internetu sa nepodarilo zvalcovať televíziu, ako sa v 90. rokoch hovorilo. Televízie sú nezničiteľné – iba ošklbané v českom prípade o 4,7 miliardy Kč, ktoré si z reklamného koláča prevzali sociálne siete, Google a weby. Ale nezlikvidovali ju a vôbec ju neohrozili tak, ako ohrozili printy. Printy urobili katastrofálnu chybu: spáchali rituálnu samovraždu tým, že umiestnili svoj obsah zadarmo na internet. Televízia nápor prežila – a práve naopak, keď vývoj niektorých technických prostriedkov ako touchpadov z hľadiska kvality obrazovky prekročí retinu, stane sa mimoriadne zaujímavým pre televízie. Touchpady rastú a to je skvelý nábeh, aby televízia vnikla na obrazovku, ktorú budete mať kedykoľvek so sebou. S rozvojom prenosových kapacít, predovšetkým broadbandu, a kvality touchpadovej obrazovky nastane to pokušenie ľudí odpočinúť si od internetu pri televízii. Naraz to bude televízia, čo bude prepašovaná do výsostných vôd internetu. Plány s tým máme aj v Barrandove.
Zdroj: Ivan Krasko