Do rúk sa nám dostala ročenka z roku 1946. Vydal ju Československý reklamní klub v Prahe. Cieľom klubu bola podľa jeho vlastných slov lepšia a pravdivá reklama. Z ročenky vyberáme štyri vlastnosti, ktoré nesmeli chýbať reklame v štyridsiatych rokoch.
Vkus – je nutné znova vycibriť vkus. Za vojny totiž viditeľne upadol. A to i v reklame. Veď aké pekné sme mali výkladné skrine pred vojnou? Je nutné hľadať krásu doma i v cudzine. Nejde tu len o reklamných výtvarníkov, záleží na každom.
Obsah – reklama musí predávať. Je nutné, aby zmizla reklama podvádzajúca, alebo tá málo poctivá. Časopisy by napríklad reklamu s bujným poprsím nemali uverejňovať a pošty by ju nemali dopravovať. Okrem toho, aby reklama predávala, mala by byť zákazníkovi i prospešná. To znamená, povedať zákazníkovi niečo, čo nevie a čo je v súvislosti s produktom, povedať mu, na čo všetko môže produkt používať, ako môže zlepšiť kvalitu svojho života alebo pracovnú výkonnosť. Kto však chce byť prospešný, musí sa na svojho zákazníka pozerať ako na človeka.
Sústavnosť – najväčšou príčinou straty v reklame je improvizovanie. Je nutné si dopredu pripraviť rozpočet, obsah a všetky spôsoby reklamy.
Poctivosť a pochopenie – pokiaľ sa budú časopisy pozerať na inzerciu ako na niečo, čo sú im firmy povinné dať, nebude existovať inzercia, ktorá sa by sa týmto firmám vyplácala. Lepšia znalosť a pochopenie reklamy je základ lepšej budúcnosti, a to platí najmä pre pracovníkov na rozhodujúcich miestach.
Čo myslíte, niektoré pravidlá by sa mohli uplatniť i dnes.
Zdroj: eb.