Reklamná agentúra Mayer/ McCann – Erickson zvíťazila vo výberovom konaní na dodávateľa komunikačných aktivít na zvýšenie podpory verejnosti pre členstvo Slovenska v NATO...
Prieskum, ktorý uskutočnila v júli 2003 spoločnosť Gabal Analysis & Consulting v spolupráci so spoločnosťou CI Consulting Group sa skladal z kvantitatívnej a kvalitatívnej časti, pričom boli analyzované témy ako pozícia NATO a bezpečnosť krajiny, pocit bezpečnosti a vývoj tohto pocitu v rôznych podmienkach, historické skúsenosti Slovenska, armáda SR v rámci NATO, pozitíva a negatíva členstva, záväzky plynúce z členstva v NATO a vzťah k spojencom a ku kolektívnym záväzkom. Výsledky prieskumu ukázali, že u približne 63 % občanov prevažuje pocit bezpečia, ktorý postupne rástol od roku 1989, podpora členstva úzko súvisí s pocitom dobrého smerovania krajiny, za najväčšiu hrozbu je považovaný Stredný a blízky východ, Arabské krajiny, Islam (29 %), Irak (22 %) a terorizmus (18 %), potenciálny príspevok vstupu krajiny do NATO k pocitu bezpečia je v porovnaní s ČR relatívne nižší a krajinou, na ktorú sa dá, podľa dopytovaných ľudí, najviac spoľahnúť pri vojnovom ohrození je Česko (92 %), nasleduje Poľsko (86 %), Francúzsko (69 %), Veľká Británia a USA.
“Tento prieskum má hodnotu nielen ako východisko pre prípravu nadchádzajúcej komunikácie, ale všeobecne pre vytvorenie komplexného obrazu o stave verejnej mienky. Myslím si, že štát nemal doteraz v rukách výsledky takého rozsiahleho prieskumu, ktorý mapuje ako vnímajú ľudia všetky témy súvisiace so vstupom SR do NATO,” vysvetľuje Radovan Grohoľ, ,” riaditeľ agentúry Mayer/ McCann – Erickson.
Medzi hlavné problémy, na ktoré poukázali výsledky prieskumu patrí polarizácia spoločnosti v názore na prozápadnú orientáciu vývoja Slovenska. “Nie je konsenzus v otázke národnej bezpečnosti a spôsobe ako ju dosiahnuť,” hovorí Radovan Grohoľ. Pre porovnanie, v ČR pocit bezpečia po vstupe do NATO výrazne stúpol a naši českí susedia jasnejšie odlišujú NATO od Varšavskej zmluvy, čo naopak v SR nie je až také jednoznačné. NATO považuje za obdobný vojenský pakt ako Varšavská zmluva až 65 % opýtaných Slovákov. Rovnaká časť spoločnosti sa domnieva, že by sa malo Slovensko sústrediť predovšetkým samo na seba a nezaoberať sa bezpečnostnou situáciou v iných krajinách. Väčšina ľudí sa domnieva, že NATO funguje na princípe povinnosti – čo veľkí spojenci nariadia. “Predstavy o fungovaní aliancie sú teda veľmi skreslené, existuje množstvo mýtov, ktoré sú u verejnosti vnímané ako reálne fakty a s tým súvisí aj informačný deficit o charaktere organizácie. Najväčší odporcovia sú paradoxne najmenej informovaní o aliancii a ich odpor k vstupu je založený skôr na emocionálnych, nie racionálnych argumentoch,” vysvetľuje Radovan Grohoľ a pokračuje: “Pre nás, ako agentúru z toho vyplynula potreba prepojiť vnímanie vonkajšej orientácie krajiny s vnútornými problémami, potreba nájsť u verejnosti rovnováhu medzi poskytovaním a prijímaním bezpečnosti, čo je základný princíp fungovania organizácie”. Podstatným znakom vnímania NATO u verejnosti je podľa jeho slov fakt, že tí, čo by radi čerpali všetky výhody plynúce z členstva v NATO, zároveň nie sú ochotní niesť riziká, ktoré s členstvom súvisia. V reči sociológov sa takýto ľudia nazývajú Free Riders.
“V kampani sa nebudeme orientovať na tých, ktorý sú presvedčení o tom, že krajina do NATO patrí. Nie je totiž potrebné ich v tom utvrdzovať a zároveň si myslíme, že ani silných odporcov vstupu nemá význam presviedčať,” hovorí Radovan Grohoľ. Stredná skupina ľudí, ktorá sa nachádza medzi týmito 2 protipólmi je teda cieľovou skupinou, na ktorú sa bude pripravovaná kampaň orientovať. Sú to ľudia vo veku 25-36, so stredoškolským vzdelaním, z vidieka alebo menších miest, so strednými a nižšími príjmami, ochotní prijímať argumenty a meniť svoje názory. Agentúra si týchto ľudí rozdelila na dve skupiny: neinformovaných a málo presvedčených. Súhlas s našim členstvom v NATO sa u nich podľa Radovana Grohoľa oslabuje kvôli spájaniu niektorých aktivít s alianciou, napr. vojenské akcie. Úlohou agentúry teda bude, dať týmto ľuďom aj pomocou reklamy “do rúk” lepšie argumenty.
Zdroj: Ivana Šimlovičová, Stratégie