S: Čím si momentálne prechádza slovenský reklamný trh?
Myslím, že stagnáciou. Málokedy sa otvorí tender, ktorý by bol zaujímavý. Väčšina tendrov je dnes robená len preto, aby sa stala nástrojom na znižovanie nákladov. Klienti si pritom neuvedomujú, ako tým deformujú trh a že ako každý biznis, aj ten náš má svoju hranicu, pod ktorú sa už jednoducho nedá ísť.
S: Bolo to tak vždy?
Nie, nebolo. Dnes je to extrémne a tendre na znižovanie ceny využívajú klienti vedome. Trh robí veľa chýb – napríklad nie je zavedené skicovné a klienti ani sčasti nepreplácajú náklady, ktoré agentúram vznikajú tendrami. Za ďalšiu chybu dnešného trhu považujem i to, keď je do tendra pozvaných príliš veľa agentúr. Klient zadarmo získa prehliadku strategických prístupov a kreatívnych nápadov. Na to však tender nemá slúžiť.
S: Podliezanie cien tu však už nejaký čas je...
Nejde iba o podliezanie cien. Dohodnúť by sme sa mali aj na účasti v tendroch. Napríklad, ak si povieme, že do tendrov, ktoré vyzerajú na prvý pohľad nefér, nepôjdeme, tak by sme to mali všetci dodržať. V tejto chvíli však trh podľa môjho názoru nie je na podobné dohody morálne pripravený.
S: Čo si podľa vás vyžaduje, aby sa vyriešilo ako prvé?
Nereálne nastavenie niektorých klientov – chcieť TOP kvalitu za najnižšiu cenu. To jednoducho nie je možné. Všetci tento fakt akceptujeme, keď si ideme kúpiť napríklad oblečenie alebo čokoľvek iné. Prečo sa potom o tom diskutuje v našej branži? Šikovných ľudí je stále málo a je potrebné ich zaplatiť.
S: Aký je prototyp človeka, ktorý zapadne do vašej najnovšie nastavenej klímy v agentúre?
V prvom rade je ambiciózny, chce niečo dokázať, ale neberie sa príliš vážne a prácu berie ako dobrodružstvo a vie sa pri nej aj zasmiať.
S: V reklame ste vyše 15 rokov, čo by ste po „reklamčine“ chceli robiť?
Aj po 15 rokoch má stále baví adrenalín, ktorý so sebou reklamný svet prináša. Je to pre mňa tak trochu maniodepresívny biznis, v ktorom ste raz hore a veci vychádzajú lepšie, než ste si kedy mysleli a vás to baví, no inokedy ste zase dole. Toho pocitu, keď sme hore, sa mi ešte nechce vzdať. Baví ma súťažiť a vyhrávať. Nebaví ma prehrávať, ale práve prehra je veľkou súčasťou reklamy, a to sú okamihy, keď by som najradšej skončila.
S: Ak by ste si mohli vybrať, komu by ste venovali svoje doterajšie know-how z reklamy?
Asi by to bola nejaká charita, alebo niečo, čo by bolo pre túto spoločnosť naozaj prospešné.
Celý rozhovor so Zuzanou Ďurčekovou si môžete prečítať v TOP v slovenskej reklame, špecializovanej prílohe júnových Stratégií, ktoré sú práve v predaji.
Chcete byť pravidelne informovaní o dianí v brandži? Odoberajte bezplatný newsletter Stratégií.
Zdroj: Erika Brindzová