Slovenská pošta, a. s., vydá 8. mája 2015 poštovú známku „Deň víťazstva nad fašizmom“ s nominálnou hodnotou 1 €.
Motívom poštovej známky je najznámejší symbol porážky nacizmu, a to vztýčenie sovietskej vlajky na budove ríšskeho snemu v Berlíne. Známku vytlačila technikou ofsetu Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Súčasne s poštovou známkou vyjde obálka prvého dňa (FDC) s pečiatkou FDC a domicilom mesta Bratislava. Motívom prítlače FDC obálky je alegória víťazstva v podobe ženskej figúry prevzatej z Pamätníka Sovietskej armády v Bratislave od sochára Jozefa Kostku, ktorá je doplnená letristickou variáciou slova „MIER“ v rôznych svetových jazykoch. Motívom FDC pečiatky je detail letristického motívu FDC. FDC vytlačila technikou jednofarebnej oceľotlače z plochej platne tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.
Autorom výtvarných návrhov poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je prof. Robert Jančovič, akad. mal. Autorom líniovej roskresby a rytiny FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Príležitostná poštová pečiatka
Príležitostná poštová pečiatka sa bude používať 8. 5. 2015 na pošte Bratislava 1 na Nám. SNP 35 v Bratislave, v čase od 9:00 do 14:00 hod.
Dňa 8. mája 2015 si pripomíname 70. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Najväčší konflikt v doterajších ľudských dejinách sa dotkol všetkých kontinentov s výnimkou Antarktídy. Za necelých šesť rokov trvania si vyžiadal desiatky miliónov obetí z radov vojakov a civilistov, na ktorých hrôzy vojnovej kataklizmy doľahli najviac. Druhá svetová vojna bola oproti predošlým špecifická vo viacerých ohľadoch. Boli v nej zaangažované dovtedy nepredstaviteľné ľudské a materiálne kapacity, využité nové typy zbraní a nové spôsoby vedenia vojny. Príčiny vypuknutia vojny možno hľadať v podobe versaillského mierového systému, na ktorom stála Európa po prvej svetovej vojne. Versaillské poníženie Nemecka veľkými územnými stratami a hospodárskymi sankciami predstavovalo stimul pre podnietenie radikálnych nálad, ktoré využil vodca nemeckých nacistov Adolf Hitler. Po prevzatí moci v januári 1933 začal Hitler krajinu cielene pripravovať na vojenský konflikt. K jeho vyvolaniu došlo 1. septembra 1939 útokom na Poľsko. Demokratické mocnosti (Francúzsko a Veľká Británia), presadzujúce dovtedy politiku tzv. appeasementu (ustupovania) nemeckým teritoriálnym požiadavkám, vyhlásili Nemecku po útoku na Poľsko vojnu. 17. septembra 1939 vstúpil do vojny na základe paktu Ribbentrop – Molotov po boku nacistov aj Sovietsky zväz. Sovietsky zväz po napadnutí Nemeckom v júni 1941 prešiel na stranu Spojencov, ku ktorým sa v decembri 1941 pridali i Spojené štáty americké. Sériou porážok od roku 1943 sa Nemecku začal rozpadávať front. Postupne strácalo rozsiahle dobyté územia na východe, kde počas okupácie v najväčšej miere realizovalo systematické vyhladzovanie národov – najmä európskych Židov. Po vylodení Spojencov na Sicílii v lete 1943 a v Normandii dňa 6. júna 1944 sa hitlerovské Nemecko dostalo ešte väčšmi do úzkych. Nacistická ríša (už bez svojho Führera, ktorý sa 30. apríla 1945 zastrelil v útrobách bunkru) napokon v máji 1945 kapitulovala. Symbolickým aktom porážky nacizmu bolo vztýčenie sovietskej vlajky na budove ríšskeho snemu.
Zdroj: Slovenská pošta