Prečo? Prečo? Prečo? Je to otázka, ktorú deti položia miliónkrát. Náš mozog je nastavený na to, aby poznal alebo sa aspoň zaujímal o dôvody, prečo sa veci dejú. Ak si niečo nevieme vysvetliť a nepripustíme, že to nemá dôvod, že sa to deje len tak, domyslíme si príčinu. Potom vznikajú teórie o Sorosom platených jašteroch, ktorí na nás sypú chemikálie z lietadiel. Logicky. Hľadanie príčin javov vo svete veľmi pekne využili v spote pre The Guardian z roku 1986.
Ellen Langerová, psychologička z Harvardu v sedemdesiatych rokoch robila test v rade na kopírku. Skúšala sa predbehnúť dopredu. Nepustili ju. Prečo? Lebo nemali dôvod.
Akonáhle pridala nejaký dôvod, napríklad „Mám len pár strán a ponáhľam sa.“, pustili ju. Ešte zaujímavejšia bola reakcia ľudí, keď ako dôvod k predbehnutiu sa v rade uviedla, že si chce len niečo skopírovať. Opäť ju pustili. Ľudia neriešili čo povedala, iba vnímali, že na to predbehnutie má nejaký dôvod.
Firmy a značky potrebujú, a dovolím si povedať, že musia, nájsť a komunikovať dôvod svojej existencie. Akýkoľvek. Samozrejme, čím relevantnejší, pochopiteľnejší a uveriteľnejší, tým lepšie. Mozgy cieľoviek si to vyžadujú.
Samozrejme, ako v každom pravidle, aj v tomto sú výnimky, ktoré ho podľa nejakého starého príslovia potvrdzujú. Isto si spomínate na slávny spot čokolády Cadbury, v ktorom bubnovala gorila:
Prečo? Prečo nie?!
Prečítajte si aj: