Prvý dojem funguje. Preto majú právnici obleky a veľké finančné inštitúcie impozantné vstupné haly. Chcú na prvý pohľad demonštrovať svoj level dôležitosti, sily, stability. Keď Úrad vlády a prezident sídlia v paláci, parlament je umiestnený nad hradom – je to taktiež demonštrácia výnimočnosti, až nadradenosti.
V osemdesiatych rokoch v Nemecku v snahe priblížiť sa mladým jedna banka posadila za prepážky potetovaných ľudí, pankáčov v tričkách, mladých bežných ľudí. Mysliac si, že tak sa jej zákazníci, ktorí vyzerali rovnako, budú cítiť k banke bližšie. Výsledok bol presný opak. Pankáči nedôverovali takým ľuďom, akými sú oni sami – od bankára chceli serióznosť, vážnosť, vyžadovali, aby vzbudzoval dôveru. Veď predsa nechceli zveriť svoje peniaze svojmu rovnako vyzerajúcemu či zmýšľajúcemu kamarátovi, ktorý by s nimi možno naložil po svojom.
Ďalší fenomén, ktorý ovplyvňuje náš názor je protichodný fenomén – recentný efekt. Kapacita našej krátkodobej pamäte je obmedzená. Preto, ak príde nová zaujímavá informácia, staršia ide preč. “Vždy musíš mať posledné slovo!” býva výčitka v hádkach. Vo vyjednávaní je to výhoda, posledné slová sú najviac zapamätateľné. Preto sa odporúča, napríklad pri vyjednávaní obchodných podmienok, nechať si tromf v rukáve až do poslednej chvíle a „prebiť“ ním všetko, čo doteraz zaznelo.
Preto sa v reklamách venuje taká veľká pozornosť práve začiatku a koncu. Niekedy mal úvod zaujať a koniec sme venovali posolstvu reklamy. Dnes je dokonca lepšie, keď je komerčné info rovno na začiatku reklamy, ľudia ho vďaka tomu dostanú aj keď o pár sekúnd skipnú video. Superkreatívne s týmto fenoménom pracuje poisťovacia spoločnosť Geico. Isto si pamätáte jej spot s hladným psíkom: