Témou uplynulého týždňa v médiách bola jednoznačne situácia v RTVS. A za uplynulé dni to vyzerá na vážnu komunikačnú krízu, pri ktorej v RTVS bojuje časť mladých „revolucionárov“, ktorí sú združení v odboroch na čele s redaktorkou Zuzanou Kovačič Hanzelovou spolu s vedením RTVS na čele s Jaroslavom Rezníkom. Postupne, ale len veľmi potichu sa k nim pridáva časť ďalších redaktorov. Dôvodom nespokojnosti sú zväčša personálne zásahy generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka a jeho manažmentu do spravodajstva tak v televíznej, ako aj rozhlasovej časti telerozhlasu.
A napriek tomu, že zatiaľ jednoznačne nikde neodzneli sťažnosti na to, že by súčasné vedenie RTVS robilo zásahy do obsahu, veľkou témou okolo RTVS začína byť objektívnosť či verejnoprávnosť inštitúcie. Uplynulý týždeň sa voči personálnej situácii v RTVS ohradili niektoré fakulty v Bratislave, vybraní kolegovia z RTVS, ako aj časť novinárskej obce. „Nové vedenie RTVS cielene šikanuje, obmedzuje a zbavuje sa dlhoročných novinárov, ktorí v posledných rokoch zásadným spôsobom prispeli k obnoveniu dôvery verejnosti vo verejnoprávne médiá,“ píše sa v liste novinárskej obce.
Ako je možné, že takú krízu dokáže vyvolať jedna redaktorka spolu so štyrmi prepustenými redaktormi, ktorým navyše RTVS obnovovala zmluvu každý mesiac? A samozrejme odbory, ktorých mená zatiaľ okrem ich zakladateľky Zuzany Kovačič Hanzelovej nikto neprezradil?
Príbeh vývoja RTVS predsa píšu politici. A to tým, akú personu zvolia na stoličku generálneho riaditeľa RTVS. Inak tomu nebolo ani minulý rok, kedy do funkcie zvolili Jaroslava Rezníka. Pokiaľ bude u nás generálneho riaditeľa voliť národná rada, vždy pôjde predovšetkým o politickú voľbu. A či RTVS šéfuje Rezník, Mika, alebo iný riaditeľ vždy – či sa nám to páči alebo nie – budú sa k spravodajstvu vyjadrovať politici. Pretože to pravidlo je predsa jasne nastavené už na začiatku. Ak by sme chceli hovoriť o tom, aby sa pri voľbe generálneho riaditeľa RTVS viac hovorilo o jeho odbornosti a povedzme vyzretosti riadiť tak náročnú inštitúciu ako je RTVS, mal by sa zmeniť spôsob voľby generálneho riaditeľa.
Ak sa vrátime k minuloročnej voľbe generálneho riaditeľa RTVS – vedľa seba stáli dvaja silní kandidáti: Václav Mika a Jaroslav Rezník. Obaja mali za sebou časť poslancov národnej rady. A čo je veľmi dobré, obaja mali skúsenosti s riadením médií. Medzi Mikom a Rezníkom je prinajmenšom jeden obrovský rozdiel. Kým Václav Mika pochádza z komerčného prostredia (šéfoval Markíze, Rádiu Expres), Jaroslav Rezník pochádza z verejnoprávneho prostredia (bol šéfom Slovenského rozhlasu a TASR). A obaja, či chceme alebo nie, si pri šéfovaní nesú vlastný spôsob riadenia médií, obklopujú sa ľuďmi, ktorí sú im blízki – v konaní, v názoroch, v spôsobe riadenia. Aj preto, ak sa do vedenia RTVS zvolili Jaroslav Rezník, bolo len prirodzené, že ľudia v RTVS sa budú meniť. I keď sám Rezník od začiatku hovoril o tom, že mu nejde o radikálnu zmenu, predsa len za necelý rok opustil RTVS (zatiaľ) s výnimkou finančnej riaditeľky kompletne celý manažment. Posledným človekom z manažmentu bol zatiaľ programový riaditeľ Tibor Búza. A opäť – aj tu môžeme len polemizovať o tom, či rozhodnutie o odchode Tibora Búzu nakoniec neurýchlila aj zmena na stoličke ministra kultúry. Alebo to bola „iba“ iná chémia, kultúra či jednoducho diametrálne odlišný spôsob vedenia televízie RTVS.
A to v podstate prekáža aj súčasným nespokojným redaktorom, chceným, či nechceným odídencom z RTVS. A preto bolo od začiatku jasné, že k podobnému stretu určite dôjde. Obzvlášť ak ide o takú citlivú tému ako je nastavenie spolupráce v spravodajstve. Na druhej strane každý riaditeľ má právo vybrať si ľudí, s ktorými spolupracovať chce, ktorým dôveruje.
Niet pochýb o tom, že to, ako sa zhostil Jaroslav Rezník vedenia RTVS je absolútne odlišný ako bol ten Mikov. To sme predsa ani očakávať nemohli. Rezníkovi nemožno vyčítať, že chce riadiť RTVS po svojom. To, čo ale smutné je, že Rezník sám médiám dáva príležitosť pre zvýšenie pochybností o budúcnosť RTVS - angažovanie a ukončenie spolupráce s Gustávom Murínom, kauza Reportéri či nezvládnutá personálna politika.
V konečnom dôsledku RTVS nie je ani Rezníkova, ani Mikova, ani nikoho iného. Vždy ju budú alebo nebudú pozerať diváci. A tí svoj názor na celú situáciu môžu vyjadriť úplne jednoducho. Vypnutím diaľkového ovládača. A to je ten najhorší scénár, pre každého zúčastneného.