Začiatkom týždňa prekvapilo médiá dobrovoľné vyhlásenie šéfa parlamentu Andreja Danka. Ten sa v Rádiu Expres v diskusii s Braňom Závodským už v úvode priznal: "som trošku omámený, pretože som zapíjal smútok po tom hokeji", a neskôr, keď sa s ním moderátor rozprával na tému ruského plynovodu, to priznal opätovne: "Pán redaktor, ťažko vládzem, fakt som dosť popil."
Andrej Danko ešte v ten deň po vystúpení v našom najpočúvanejšom rádiu - Rádiu Expres, zverejnil na svojom Facebooku status, kde všetkým vysvetlil, že mal náročný deň, ale určite nebol pod vplyvom alkoholu. Na tlačovej besede s novinármi ešte v ten deň hovoril o tom, že omámený neznamená byť opitý. Ale už nevysvetlil to, čo znamená, keď povie v priamom prenose diskusnej relácie: "fakt som dosť popil". Fakticky to s faktom, že dosť popil, nesúvisí. Lebo to súvisí s faktom, že je omámený, a to fakticky s faktom, že dosť popil, vôbec fakticky nesúvisí. Fakt. Fakticky Andrej Danko.
Médiá sa v uplynulom týždni venovali aj ministerke kultúry Ľubici Laššákovej. Tá o sebe dala vedieť takmer po roku, keď porozdeľovala dotácie na rozvoj kultúry v tejto krajine. Najskôr vysvitlo, že sa rozhodla nepodporiť projekty s LGBT problematikou, neskôr sme sa dozvedeli, že nepodporila ani ďalšie organizácie. Medzi nimi je napríklad Slovenská národná galéria, ktorá žiadala dotáciu 367-tisíc eur a dostala 114-tisíc eur a Slovenské centrum vizuálnych umení Kunsthalle, ktoré žiadalo o 180-tisíc eur, dostalo 15-tisíc eur.
Ministerka Laššáková tak urobila potom, čo dostala návrh odbornej komisie, kde bol názor odlišný. Načo odborná komisia, keď ministerka rozhoduje inak? Ale uvidíme, kam budú putovať prostriedky od Ministerstva kultúry SR. To bude médiá predpokladám zaujímať ešte viac.
A možno sa zobudia nejaké tie značky. Podpora LGBT komunity dnes nie je vo svete, a dokonca ani na Slovensku už výnimkou.
Mimochodom vedeli ste, že tento týždeň sa v Poľsku odovzdávali medaily za ochranu proti ideológii LGBT, ktorá chce vstúpiť do materských škôl tak masovo, že musí byť zastavená. To hovorí iná ideológia. A môže to skončiť aj krstom posypovej soli. To sa svojho času udialo na Slovensku, prezradila to Facebookova stránka Polície SR, ktorá tento status radšej rýchlo stiahla.
Najväčšiu odozvu v médiách ale mali majstrovstvá v hokeji. Sledovanosť zápasu Slovensko - Nemecko, ktorý zdolal mimochodom aj nášho lídra SNS a predsedu parlamentu, sledovalo na Jednotke 1 417- tisíc divákov. Trhový podiel Jednotky v cieľovej skupine divákov starších ako 12 rokov dosiahol takmer 61 percent. A to je výsledok naozaj obdivuhodný. Vyššie čísla v ére peoplemetrov mal iba finálový zápas v roku 2012 medzi Slovenskom a Ruskom.
Napriek nepodareným výkonom našich hokejistov v posledných minútach sa hokej pozerá naozaj dobre. A nielen hokej, ale aj diskusné štúdiá RTVS, v ktorých je tento rok spolukomentátorom Boris Valábik. Je prekvapivé, ako sa nebojí hovoriť o konkrétnych chybách, konkrétnych hráčov. Ale nehovorí iba o chybách. Rovnako dobre sa počúvajú pripravené rozhovory s hráčmi. Inými slovami žiadne "Big win" Jána Hudoka sa v diskusiách neodohráva. A za to treba pochváliť RTVS, to naozaj.
Aj športovej reklamy je dosť. I takej, podprahovej. Markíza napríklad v relácii Oteckovia v rovnaký deň ako bol zápas Nemecko - Slovensko, nahovárala divákov, aby pozerali hokej. Vlastne medzi riadkami hovorila, pozerajte RTVS, nie JOJ-ku.
A ľudia hokej naozaj pozerajú. Minimálne podľa píplmetrov sme hokejová republika. A dúfame, že ňou ostaneme aj po zápase Nemecko - USA. Vy už viete, o čom hovorím.