Napriek tomu, že ide leto, v politike sa riešili vážne mediálne témy. Perlil opäť predseda NR SR a líder SNS Andrej Danko, ktorý má tentoraz v pláne urobiť zmeny pri volebných kampaniach. Pred novinármi napríklad povedal, že si nikdy nemyslel, že Slovensko bude raz pred situáciou, že tu budú ľudia, ktorí investujú do médií, do tretieho sektora do politických strán. A tiež dodal, že súťažiť vo voľbách by sa malo hodnotami, programom a nie peniazmi. Teória je pekná, ale to už Andrej Danko nepovedal.
Líder SNS sa tentoraz venoval voľbám. Zákon poslanci urýchlene schválili. Andrej Danko chcel robiť v zákone zmeny aj preto, že nemohol mať reklamu na Facebooku: "slovenský Facebook nefungoval tak ako bežne, nevedeli sme sa dostať do online priestoru. Online priestor bol plný, vykúpený záhadnými osobami". Ach jaj...
Povedzte, načo ten Andrej Danko takto zbytočne hovorí. "Nevedeli sme sa dostať do online priestoru"... Každý, kto dnes robí s online reklamou vie, že "dostať sa do online priestoru" je zavádzajúci výraz. Reklama sa neobjednáva z minúty na minútu, trvá niekoľko dní, kým sa spracuje, aj na Facebooku. A čo sa týka formulácie "bol plný". Reklama sa na Facebooku objednáva formou aukcie, možno bol priestor drahší, ale vôbec nie vykúpený. A to vám tiež povie každý, kto dnes objednáva reklamu na Facebooku.
Keď sme už pri politickej reklame. V uplynulom týždni ministerstvo vnútra zverejnilo, ktorá strana minula najviac peňazí do reklamy pred eurovoľbami. Najviac minula na kampaň strana Smer-SD - 989 529 eur, druhé najvyššie náklady na kampaň malo hnutie OĽaNO, ktoré minulo 536 579 eur. Potom strana strana SaS - 459 842 eur. Mimoparlamentné KDH minulo na kampaň viac ako 336-tisíc eur a ĽSNS do nej investovala takmer 250-tisíc eur. Most-Híd minul na kampaň vyše 190-tisíc eur, hnutie Sme rodina zaplatilo vyše 185-tisíc eur a SNS takmer 160-tisíc eur. Zo strán, ktoré sa do europarlamentu nedostali, minula najviac peňazí Národná koalícia, a to takmer 270-tisíc eur.
Tiež sme mohli na Dvojke v RTVS sledovať debatu Karola Farkašovského zo SNS a Renáty Kaščákovej z SaS na tému nového mediálneho a tlačového zákona. Obaja sú členmi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Rozhovor si môžete pozrieť v archíve RTVS. A zdá sa, že v súvislosti s mediálnym a tlačovým zákonom majú politici iba dva najdôležitejšie problémy.
Koncesionárske poplatky - SNS navrhuje v rámci sociálneho balíčka zrušiť koncesie pre dôchodcov, ktorí by ročne ušetrili sumu takmer 28 eur. Debata však nič nové nepriniesla. Dozvedeli sme sa, čo vieme niekoľko rokov. Pre SNS je "odpustenie koncesií dôchodcom" iba principiálnou záležitosťou, pretože strana aj tak chce zrušiť koncesie ako také. A koncesie chce zrušiť aj SaS, tá však dodáva aj to B, že i keď sa zrušia koncesie, neznamená to, že ľudia prestanú platiť. Zaplatia to vlastne oblúkom - prostredníctvom financovania zo štátneho rozpočtu. Takže, keď sa ľuďom ušetria peniaze v ľavom vrecku, z pravého im ich štát vezme.
Inak je veľmi krásne mapovať situáciu okolo koncesií v čase. Tie sa ešte za čias generálneho riaditeľa Václava Miku mali zdvíhať, pretože tak sa o tom hovorilo v programovom vyhlásení vlády. Podľa Farkašovského však išlo iba o dohodu predchádzajúceho šéfa RTVS. A ako je na tom súčasný šéf RTVS Jaroslav Rezník? Ten podľa Farkašovského deklaroval, že nepotrebuje zvyšovať koncesie, pretože peňazí má RTVS dosť.
A to ešte RTVS chce spúšťať budúci rok tretí športový kanál. A všetko majú pokryť okrem koncesií (ktoré sa dvíhať nemajú, respektíve časť politikov je za ich zrušenie), aj reklama, (ktorá je v RTVS výrazne obmedzená a vyššia by nemala byť, aby sa čo najviac odlíšila RTVS od komerčných televízií) aj príspevky od štátu. Takto to nejako u nás chodí.
Druhá téma sa týka tlačového zákona a práva na odpoveď, ktoré sa podľa nového zákona má týkať aj politikov. Farkašovský dôrazne vysvetlil, že je potrebné rozlišovať medzi právom na odpoveď a právom opravu.
Právo na opravu znamená opraviť zlý fakt, dezinformáciu. Právo na odpoveď, ktorá sa má rozšíriť aj o politikov, vzniká na základe toho, ak noviny článkom poškodia politikom a iným verejnoprávnym osobám. Právo na odpoveď sa týka poškodenia dobrého mena, poškodenia cti a podobne. Farkašovský už ale neprezradil, čo ak novinár napíše o nejakom politikovi, že sa podieľal na krádeží, a aj je to dokázané, akurát politik si myslí, že správa v novinách o tomto čine mu poškodila dobré meno. Teda nie samotná krádež, ale medializácia tejto veci. Tiež noviny uverejnia odpoveď politika, ktorý sa bude brániť?
Našťastie sa schvaľovanie tohto mediálneho a tlačového zákona presunulo na jeseň. Dúfajme, že ak poklesnú teploty v povetrí, príde aj závan zdravého ľudského rozumu. Lebo toto sú naozaj ťažké témy na takéto horúčavy.