Pamätám si ako po prvých voľbách do parlamentu, kedy sa tam dostala aj strana ĽSNS a tesne pred nimi, médiá rozprúdili debatu nakoľko dať priestor lídrovi Marianovi Kotlebovi. A či to náhodou nie je iba jeho propagácia. Viacerí odborníci sa vtedy zhodli, že Mariana Kotlebu je potrebné v médiách konfrontovať s jeho názormi. Spomenula som si na to minulý týždeň, keď bol Marian Kotleba spolu s Richardom Sulikom (SaS) hosťom markizáckej nedeľnej relácie Na telo. Ako každý víkend, aj minulú nedeľu ju uvádzal Michal Kovačič. Zaujala ma obzvlášť pasáž, kedy sa moderátor snažil upozorniť Mariana Kotlebu na to, že ich západoslovenský predseda Rastislav Jakubík nosí na hrudi vytetovaný hákový kríž. Kovačič však nepovedal jeho meno.
Marian Kotleba sa okamžite Michala Kovačiča spýtal, ktorý. Na otázku však Kovačič nevedel odpovedať. Listoval v papieroch a až po chvíľke si spomenul. V diskusnej relácii táto chvíľa trvala večne. Druhá chyba prišla vtedy, keď kamera nezobrazila detail vytetovaného hákového kríža, na ktorý sa moderátor snažil upozorniť. Situácia nadobudla dojem nepripravenosti, čo v prípade Kovačiča nebýva zvykom.
A tak diváci mohli vidieť toto:
Ale mali vidieť toto:
Situácia okamžite nahrala alternatívnym médiám, ktoré vyhodnotili celú nedeľnú diskusiu ako nevyváženú, samozrejme v neprospech Mariana Kotlebu. A že nedeľná diskusia bola naozaj náročná, priznal aj Richard Sulík, ktorý patrí k skúseným a obratným diskutérom. Čím vlastne priznal, že to bude do parlamentných volieb, teda do 29. februára budúceho roka naozaj ťažké.
V piatok zverejnil Denník N, respektíve Monika Tódová, ďalšiu zo série nahrávok. Tentoraz to bolo o Jánovi Počiatkovi. Drsné to je, keď počúvate bývalého ministra financií ako uznanlivo hovorí o Slotovi ako o človeku, ktorému sa podarilo neuveriteľne zarobiť tým, že okradol štát. Ale zdá sa, že výrok Počiatka "Vôbec nezáleží na tom, čo je pravda, ale čo povieš," by sme si mali opakovať vždy, pri akejkoľvek súčasnej politickej diskusii. Patent na ňu má síce Počiatek, ale neveríme, že ho niekto v blízkej dobe nebude kopírovať.
Fail sa stal portálom, ktoré priniesli správu o zavraždenom prokurátorovi z Popradu. Boli dva, ale geometrickým radom sa informácia začala šíriť a zobrali ju bez overenia aj ďalšie mienkotvorné weby. Až kým Polícia SR nenapísala, že prokurátor je živý a je dobodaný. O tom, že rýchlosť a dostatočné neoverenie informácií kvalitnej žurnalistike výrazne škodí, sme písali tu. Len dodávame, že aj toto bola zbytočná prihrávka na smeč pre alternatívne weby. Takéto chyby sú skrátka neprípustné.
A na záver si trošku odskočíme k Zuzane Plačkovej. Respektíve k jej relácii Instaqueen, ktorú v uplynulom týždni testovala televízia JOJ. Relácia síce neurobila dieru do sveta, čo sa týka sledovanosti, zato rozbila internety. Asi zabudli, že reality šou bola vždy o jemnej provokácii, a po druhé, že Zuzanu Plačkovú nestvoril nik iný, ale "len" ľudia, ktorí ju sledujú na Instagrame. Podľa reakcií sú to asi iní ľudia, ktorí sú na Facebooku. Alebo žeby to boli tí istí? Alebo žeby to boli rodičia detí, ktoré nájdeme na Instagrame? Neviete, prečo ich potom "instagramová kráľovná" tak poburuje?
To na Markíze funguje iná reality šou - Utajený šéf. Jej princíp spočíva v tom, že sa šéf zamaskuje a snaží sa infiltrovať medzi zamestnancov. Prechádza cez rôzne pozície a získava informácie, ku ktorým by sa zo svojej manažérskej stoličky nedostal. Čo je dôležité, manažér fyzicky pracuje.
Summa summarum: Slováci majú radi keď niekto pracuje, chudne, pomáha, trpí a tiež je v niečom výnimočný, alebo sa hrá na výnimočného. Inými slovami toto sú naše najsledovanejšie programy jesenných večerov: Utajený šéf, Extrémne premeny, Sestričky, V siedmom nebi a Československo má talent.