StoryEditor

Oplatí sa klamať vašich zákazníkov? Na margo Pellegriniho rozhovoru v Slovenke

Čo myslíte, mala by byť natívna reklama označovaná, alebo nie? Podľa asociácie vydavateľov novín WAN-IFRA každé desiate médium natívnu reklamu neoznačuje.

Aj ak sa politike vyhýbate, je ťažké ju tieto týždne ignorovať. Možno ste zachytili kauzičku, kedy časopis Slovenka uverejnil "rozhovor" (či skôr lacné PR?) so súčasným premiérom, ktorý bol akože čisto na podnet redakcie. Ten sa svojim večným optimizmom a nehraním sa na nič pochválil aj na Facebooku.

Slovenka

Pritom Transparency International zistilo, že v deň uverejnenia rozhovoru dostala Slovenka prostredníctvom svojej neziskovej organizácie (v ktorej vedení sú autorka rozhovoru a majiteľka vydavateľstva) od štátu "dotáciu" 50 tisíc eur. 

Mala by byť natívna reklama označená?

Mňa skôr zaujala téma neoznačovania natívnej reklamy a z toho plynúca strata dôvery. 

Ak inzerent zavádza pri tak banálnych veciach, ako môžu jeho klienti vedieť, že neurobí to isté keď fakt príde na lámanie chleba? Že hovorí pravdu aj vtedy, keď ju naozaj hovorí?

Ak médium neoznačí PR text, ak ho vydáva za klasický redakčný článok, ako viem povedať, či to nerobí pravidelne? 

IAB Slovakia vo svojej príručke pre natívnu reklamu definuje 5 základných dôvodov, pre ktoré by mala byť všetka platená natívna reklama označovaná:

  1. Médium sa správa zodpovedne a tým posilňuje svoj vzťah s návštevníkmi. Tí budú schopní rozlíšiť redakčný obsah od zaplateného textu či videa. Naopak, neoznačovaním sa môže médium stať nedôveryhodným. Keď chcete dôkaz, stačí si pozrieť diskusiu pod príspevkom.

  2. Inzerent posilňuje dôveryhodnosť, transparentnosť a hodnoty svojej značky. Špeciálne v dobe falošných správ je toto významným benefitom pre firmy. 
  1. Ak je obsah kvalitný, označenie je len ďalšia pridaná hodnota pre inzerenta, keďže používatelia si tvoria asociácie či rovno vzťah s jeho tvorcom. 

  2. Spolupráce s kvalitnými inzerentmi sú tiež prospešné pre médium, podporujú celkový dojem kvality u čitateľov. 
  1. Naopak, ak médium či inzerent obsah neoznačí, lebo sa zaň hanbí, pravdepodobne by vôbec nemalo prísť k uverejneniu takejto reklamy. Strata dôveryhodnosti médií či inzerentov následne vedie k vzniku konšpiračných teórií a falošných správ.

Stálo to za to?

Slovenka má tradíciu dlhšiu ako ktokoľvek iný, vychádza už viac ako 70 rokov. Má 32 tisíc čitateľov, ktorí si ju každý týždeň kúpia. Obrat má cez 2 milióny Eur ročne. Fakt stojí tých pár desiatok tisíc za takúto "krásnu" publicitu, poškodenie dôvery? Nie je to prvý krát, čo sa takto pokúšali pomôcť nahnať volebné preferencie, takže asi sa im to asi oplatí.

Na záver pobaví reakcia média. Namiesto priznania farby radšej zapierajú, prípadne sa v diskusiách niektorým používateľom vyhrážajú trestným oznámením. Ukážková krízová komunikácia. ? 

Stiahnite si zadarmo ebook “Obsah, ktorý ľudia milujú” a dozviete sa, ako natívnu reklamu robiť správne a efektívne.

menuLevel = 2, menuRoute = news/marketing, menuAlias = marketing, menuRouteLevel0 = news, homepage = false
16. apríl 2024 23:55