Najdrahšia predvolebná kampaň v našej histórii priniesla množstvo silných momentov. Niektoré boli typicky reklamné, iné viac strategické. Kampaň jednoznačne ovládli online formáty, predovšetkým videá a sociálne siete, aj keď tých bilbordov teda rozhodne nebolo málo.
Z môjho subjektívneho pohľadu je toto 10 najsilnejších momentov kampane:
5000 sviečok a Cyprus
To, s čím dokáže Matovič geniálne pracovať, sú komunikačné skratky. Jednoduché komunikačné skratky. Čo je podľa vás širokému publiku zrozumiteľnejšie? Lex Haščák alebo 5000 mŕtvych kvôli Pente a Smeru?
Túto skratku Oľano podporilo dvoma veľmi výraznými aktivitami s virálnym zásahom: výletom k schránkam na Cyprus a zapálením 5000 sviečok pred úradom vlády.
Paródia na Pellegriniho
Buzzword opozičnej kampane bolo spájanie. Každý o tom hovoril a málokto pre to aj niečo spravil. SaSke sa minimálne podarilo urobiť podarené video, v ktorom ilustrovali slová Petra Pellegriniho adresované bývalej opozícii presne opačnými obrázkami.
Video malo len na Facebooku vyše milión pozretí a 15 000 zdieľaní, na YouTube ďalších vyše 200 000 zhliadnutí. Vo videu to SaS-ka nehrala len na seba, ale galantne ukázala ako možnú zmenu viaceré opozičné strany a toto gesto ocenilo aj množstvo ľudí v komentároch.
Výlet do Cannes
Dnes už legendárne video, ktoré zvalcovalo všetky ostatné predvolebné pokusy o BIG IDEAS. Len na Facebooku získalo vyše dva milióny pozretí. Toto bol naozaj kampaňový „majsterštuk“ v čase, keď sa lámal chlieb. Práve toto video odštartovalo pre OĽaNO strmú cestu hore.
Blokovanie parlamentu
Hoci išlo skôr o strategickú hru, ktorej nositeľom nebolo žiadne platené médium, blokáda parlamentného pultu obletela Slovensko a vyvolala množstvo rozpačitých reakcií. Hoci išlo o klasickú "Matovičovinu", ešte aj Igor Matovič sa voči tomuto typu aktivity vyhranil.
Zvonku sa zdalo, akoby v kampaňovom tíme niekomu blikla žiarovka: „poďme to dať na Matoviča“ – čo z hľadiska celkovej kampane PS/Spolu, ktorej chýbali výraznejšie momenty, nebol teoreticky zlý nápad.
Z môjho pohľadu tomu chýbala autenticita – k ľuďom ako Beblavý a Mihál sa proste bivakovanie v parlamente nehodí.
Videá zosmiešňujúce opozíciu
Smer si v kampani zvolil veľmi útočnú stratégiu. Podľa posledných prieskumov to vyzeralo ako cesta do hlbokej priepasti, v svetle volebného výsledku sa však dá povedať, že na silnú časť ich cieľovky tento typ komunikácie zabral. Videá mali aj značnú viralitu, či ich už zdieľali s pozitívnymi alebo negatívnymi konotáciami.
Čo je však veľmi nebezpečný precedens, je fakt, že vo videách bolo uvedených viacero vyslovene nepravdivých tvrdení (napr. že Sulík chce zaviesť šesťdňový pracovný týždeň a zrušiť všetky štátne sviatky). Pozoruhodná je konzistencia tejto strany na všetkých frontoch: dokázali totiž ukradnúť ešte aj motív videa, v ktorom Róbert Fico prichádza do škôlky.
Protikotlebovské mítingy
Michal Truban sľuboval kampaň, aká tu ešte nebola. Nakoniec jej leitmotívom bolo blokovanie kotlebovských mítingov a hlasné bučanie proti fašistom. Koho táto stratégia mala osloviť a čo bolo jej účelom? Presvedčenie presvedčených liberálnych voličov? Stigmatizovanie ĽSNS a odradenie voličov od ich voľby? Či dokonca transfer kotlebovoličov do tábora PS/Spolu?
Osobne netuším, ale ako eskalátor napätia medzi týmito dvoma tábormi to fungovalo určite. Dnes už vieme, že stratégia oslovenia potenciálneho Kotlebovho voliča najlepšie vyšla Matovičovi a nejaké to percento podľa všetkého pridal aj Kollár.
Každopádne, synergia viacerých faktorov spôsobila, že oproti jednému z posledných prieskumov, kde malo ĽSNS takmer 14 percent, klesla v realite volieb táto strana takmer o 6 percent, čo nie je na zahodenie.
Protestné mítingy dobre zapadli do sloganov „Mladá sila“ či „Poďme do nich“, do videí s bejzbalkou aj do blokácie parlamentu. Žiaľ, z týchto aktivít a prejavov išla istá dávka agresivity, ktorá ľuďom stojacim za stranou absolútne nesvedčí.
Hlinov bilbord
Kauza Hlinovho bilbordu bola tak nezmyselná, že asi jediné rozumné riešenie bolo na tie bilbordy zabudnúť a prelepiť ich iným a jednoznačným posolstvom. Namiesto toho sa v tom Alojz Hlina nezmyselne začal vŕtať a dokonca útočil na ľudí, ktorí nepochopili, že kresťanský líder obklopený tromi mladými ženami na bilborde tam predsa logicky musí byť s manželkou a dvoma dcérami.
Naozaj ako výsmech pôsobilo, že na bilbord dal prilepiť tri štvorčeky vysvetľujúce, kto sú dcéry a kto manželka.
Pakt o neútočení
Išlo o strategické rozhodnutie, ktoré bolo najmä pri stranách z opačného hodnotového a názorového spektra KDH a PS/Spolu veľmi prekvapivé. Či to uškodilo liberálnej koalícii neviem, ale o tom, že to uškodilo kresťanským demokratom, som presvedčený.
Navyše to nahralo Matovičovi, ktorý sa voči tomuto spojeniu vyhranil a pravidelne ním Hlinu deptal. Ak bol Hlinov zámer osloviť nových voličov, v teórii to možno fungovalo, ale v realite nie.
To isté sa dá povedať aj o jeho virálnom vystúpení na RTVS, kde „dával dole“ pomerne agresívnym spôsobom Mariána Kotlebu s viacnásobným povýšením na úchyláka. Získal tým podľa všetkého najmä potlesk ľudí (napríklad fanúšikov Zomri), ktorí ho v konečnom dôsledku nevolili. Ale „páčivosť“ tam bola :)
Pozemkové videá
Hoci z tých videí trčí snaha o diskreditáciu a totálne amatérska produkcia, myslím, že ani voliči bývalej opozície takto Andreja Kisku vidieť nechceli. V neformálnych rozhovoroch s pochybným človekom a pri testovaní, čo dokáže urobiť mix latte a grepového striku.
V kombinácii s vlažnou kampaňou plnou klišé (Nádej, Hlavu hore...), ktorú dotvárali aj diskusné výkony v podobnom duchu, z toho bol nakoniec výsledok, ktorý je v kontexte bývalej dôveryhodnosti exprezidenta aj jeho ambícii po vstupe do straníckej politiky, prepadákom.
Anketa
Keď sa už Matovičovci viezli na dobrej vlne, ešte viac prikúrili anketou, ktorá mala budiť dojem priamej demokracie. Hoci boli otázky absolútne sugestívne a ich autorom boli ľudia z OĽaNO, Matovičovi sa podarilo komunikovať to, že dáva ľuďom šancu rozhodnúť o tom, čo bude v programovom vyhlásení vlády.
Odkaz bol jasný: nie sme sebastrední politici, ktorí autokraticky rozhodujú o všetkom – my počúvame ľudí. Z marketingového hľadiska to bol geniálny blaf, ktorému dali ešte väčšiu viralitu ostatní opoziční lídri, tým, že ho zosmiešňovali, spochybňovali, ale najmä, že sa v ňom vôbec vŕtali.
Tých momentov bolo samozrejme viac.
Dankove telefonáty s Kočnerovou volavkou a následne totálna rezignácia vo finále kampane, spackaná Ha-ra-bi-no-va tlačovka s Kotlebom aj jeho útoky na prieskumy, strategická nedohoda maďarských strán, Kollárova hra na sociálneho spasiteľa, či odhodenie eg a učenie sa písmenka „r“....
Bolo toho veľa a bolo toho dosť. Bodaj by kultúra politických kampaní za tie štyri roky, ktoré nás možno ani nečakajú, stúpla aspoň o pár percent.