Sledujte nás na Instagrame

@strategie.skFacebook
10.04.2020, 11:05

Čo všetko nám priniesol a ako nás zmenil prvý mesiac pandémie.

"Aby dobre bolo" alebo Čomu nás učí epidémia COVID - 19.

Čo všetko nám priniesol a ako nás zmenil prvý mesiac pandémie.
Zdroj: archív

"Starý svet skončil niekedy v januári, februári. Nový svet, ktorý začína, o tom zatiaľ len hmlisto tušíme... nikto v tejto chvíli nevie, ako dlho kríza potrvá, aké bude mať sekundárne dôsledky,hovorí pre Aktuality Juraj Mesík analytik globálnych trendov a rizík.

Ako sa prejavia na spotrebiteľskom správaní v budúcnosti zmeny, ktorých svedkami sme v súčasnosti?

Mesiac prvý (6. marec – 6. apríl 2020)

Zdroj: Internet

Nemať finančnú rezervu je riskantné
Ľudia zistili, že odrazu môžu prísť o prácu, podnikatelia o zákazky a všetci o príjmy. Finančné dôsledky pandémie koronavírusu pocítila takmer polovica (47 percent) slovenskej populácie. Najciteľnejšie ich pocítili živnostníci (68 percent z nich), pretože nemajú pre podobné situácie vytvorenú finančnú rezervu, vyplýva z prieskumu Ipsos. S ohľadom na terajšiu neistotu budú spotrebitelia po skončení pandémie pravdepodobne opatrnejší a budú viac šetriť – „čo ak vypukne ďalšia epidémia?“. Koronakríza nás učí myslieť na zadné vrátka – robiť si finančnú rezervu.

Home office sa stáva bežným
Kto môže, pracuje z domu, nie je to už nič nezvyčajné. Podľa Ipsosu Z domu v súčasnosti pracuje 20 percent slovenskej populácie (26 percent ľudí s trvalým pracovným pomerom, 40 percent podnikateľov a živnostníkov). Práca z domu sa odrazu stala normálnou. Akurát sa musíme naučiť dodržiavať princípy práce z domu.

Zdroj: archív

​Objednajte si jedlo cez internet
Keďže ľudia sú doma a reštaurácie sú zavreté, alternatívou k časovo náročnému vareniu je alebo donáška jedla domov, alebo vyzdvihnutie objednaného jedla v najbližšej reštaurácii. Ľudia sa učia objednávať si jedlo cez internet.

Cez internet už aj potraviny
Čoraz viac ľudí nakupuje online. Dokonca aj tovary, ktoré predtým cez internet nakupovať nezvykli - ako napríklad potraviny. V globálnej štúdii agentúry Kantar 13 percent spotrebiteľov uviedlo, že v uplynulom mesiaci po prvý raz kúpili potraviny a nápoje online. Slovenská alza.sk, ktorá zavrela počas koronakrízy svoje kamenné predajne a sústredila sa iba na výdajné miesta tovaru objednaného cez internet, zvýšila obrat o vyše 70 percent (mimochodom alza.sk začala predávať potraviny). Spotrebitelia zrazu vidia, čo im e-commerce prináša, že je to lepšie, než chodenie po nákupných centrách.


Objavovanie možností e-learningu
Mnohé, najmä súkromné, školy a učitelia (cudzích jazykov) sa učia učiť pomocou internetu. Žiaľ, doterajšie „štátne projekty“ ako Minerva, Planéta vedomostí a podobné zlyhávajú. Našťastie, podobne ako je to so šitím rúšok, aj tu nastupuje svojpomoc – napríklad projekt Miroslava Sopka „Zavretá škola. Ako učiť doma.“ Koronakríza núti účastníkov vzdelávacieho procesu k využívaniu moderných e-learningových postupov.

Ohromný nárast streamovania videa
V marci stúpol na Slovensku priemerný čas strávený na internete o 20 minút podľa výsledkov Admetra. Podľa toho istého prieskumu obyvateľ Slovenska tak denne strávil na internete takmer 3 hodiny (priemer: 165,5 minút)7. Pozeranie videa na internete prostredníctvom streamovacích služieb (Netflix, HBO, Amazon prime, Apple TV, ...) v marci 2020 na Slovensku vzrástlo o 50 percent. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu agentúry Focus: na otázku „Čo robíte častejšie, ako ste robili pred karanténou?“ až 54 percent respondentov odpovedalo možnosťou „sledujem TV, filmy, videá ...“.

Návrat k tradičným médiám
Obyvatelia Slovenska v súčasnosti najviac dôverujú informáciám z televíznych správ a debát (dôveruje viac ako 84 percent opýtaných), podľa prieksumu Focus pre DenníkN. Spravodajské portály na Slovensku zaznamenali nárast trafficu o 40 percent, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný u mienkotvorných médií ako dennikn.sk, hn-online.sk, sme.sk. Príklon k oficiálnym, mienkotvorným kanálom potvrdzuje aj globálny prieskum Kantaru, podľa ktorého vyše 50 percent ľudí v krajinách zasiahnutých koronavírusom najviac dôveruje práve celoštátnym mediálnym zdrojom.

Don´t stop advertising!
Po vypuknutí koronakrízy mnohé firmy v panike okamžite zastavili svoje marketingové a reklamné aktivity. No, v krajinách zasiahnutých koronavírusom je o tom, že by firmy mali zastaviť svoju reklamu, presvedčených iba 8 percent obyvateľstva, podľa Kantar Barometra. Navyše, zo skúseností z finančnej krízy v roku 2009 vyplýva, že firmy, ktoré zastavili svoju reklamu v televízií v nasledujúcom polroku, pocítili 5-percentný pokles znalosti značky a 13-percentný pokles kupujúcich. Reklama by však podľa 75 percent ľudí nemala v čase koronakrízy zneužívať situáciu na promovanie značky, hovorí štúdia Kantar Barometra. Skôr by mala byť o tom, ako by firma mohla byť ľuďom prospešná v novej životnej situácii, respektíve mala by hovoriť o tom, ako tejto situácii čeliť.

Predplaťte si ma
Ľudia v rámci solidarity finančne pomáhajú kaviarňam, redakciám, živnostníkom, ktorí šijú rúška a pod. formou predplatného. Predplatiť si kávu, prístup k informáciám (napríklad aktuality.sk) alebo rúško s módnym vzorom, sa stáva bežné.

Mobile payment
Obava z nakazenia vírusom nás učí nebrať zbytočne do rúk peniaze a platiť radšej bezkontaktne – kartou, mobilom alebo smart hodinkami. Tento spôsob platenia sa stáva normou. Viacero spoločností, najmä kuriéri a donášky, akceptuje už len bezhotovostné platby. Supermarkety či banky zase ľuďom odporúčajú, aby zákazníci platili bezkontaktne. VÚB banka zaznamenala v marci 50-percentný medziročný nárast platieb cez mobilebanking a internetbanking.

Hygienická diktatúra
Na jednej strane je pozitívne, že 77 percent ľudí si začalo častejšie umývať ruky, vyplýva to z Kantar Barometra Covid 19. Začali sa používať dezinfekčné gély, prípravky na dezinfekciu povrchov, jednorazové rukavice... Koronakríza nás učí nebyť ľahostajnými k čistote okolo nás. No na strane druhej, je prekvapivé, ako rýchlo sme sa adaptovali na nosenie rúšok - začali sme ich nosiť, uposlúchli sme autority. Kým pred prvým potvrdeným prípadom choroby COVID-19 na Slovensku (6. marca 2020) malo doma rúško alebo respirátor iba 28 percent populácie, v priebehu necelých troch týždňov ich už mal prakticky každý a v druhej polovici marca už 85 percent ľudí nosí rúško „vždy“ alebo „väčšinou“, a jeho povinné nosenie mimo domova schvaľuje viac či menej takmer 95 percent obyvateľov SR, všetky údaje sú z Kantar Barometra Covid 19. Ba čo viac, väčšina obyvateľov SR (65 percent) súhlasí s kontrolou pohybu mobilov infikovaných osôb. Ľudia dokonca deklarujú, že by v záujme zastavenia šírenia nového koronavírusu strpeli aj drakonickejšie vládne opatrenia, teda napríklad úplný zákaz vychádzania s výnimkou nevyhnutých pochôdzok (do práce a z práce, do obchodu či lekárne, v rámci starostlivosti o príbuzných) - vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre DenníkN. Pri veľkej epidémii cholery pred 200 rokmi neboli ľudia v Uhorsku takí poslušní, ani neďakovali lekárom. Kým dnes ďakujeme lekárom a zdravotníkom za ich pomoc, v 19. storočí sa hnev ľudí obracal aj proti nim. Šírili sa dezinformácie a ľudia sa búrili proti nariadeniam. Ako však vysvetľuje etnologička zo Slovenskej akadémie vied, Zuzana Panczová, vtedajšia situácia napriek týmto odlišnostiam v mnohom pripomínala tú dnešnú.

Zdroj: Internet

​Globálne vedomie
Skúsenosť odlúčenia, samoty a strachu z budúcnosti nebola predtým nikdy taká univerzálna ako dnes. No počas dávnych epidémií vrátane španielskej chrípky nebolo ľudstvo prepojené internetom a každá komunita ich prežívala zvlášť. Nie je vôbec jasné, čo si s touto novou skúsenosťou ľudstvo počne, ale je zrejmé, že v týchto týždňoch sa na pozadí lokálneho prežívania tvorí globálne vedomie, o ktorom mnohí snívali už dávno. A je isté, že svet sa vďaka tomuto novému vedomiu zmení.

Spoločenská solidarita a ochota pomáhať
Do spoločnej skúsenosti fyzickej odlúčenosti, rozhovorov po telefóne alebo cez internet, do zážitku z preľudnených bytov a vyľudnených ulíc, sa do nášho vedomia zarezáva ešte jeden dramatický paradox: naše odovzdané vyčkávanie v bytoch je v ostrom rozpore s hektickým životom tých, čo nás zachraňujú. Lenže oba druhy bytia – to pasívne v karanténe aj to aktívne v ochrane života – vyjadrujú ten istý typ zodpovednosti voči druhým, ktorá je sprevádzaná nevídanou spoločenskou solidaritou a ochotou pomáhať. Takmer 40 percent populácie SR v čase koronakrízy pomohlo alebo aspoň ponúklo pomoc, a to rôznou formou: nákup, venčenie psa, šitie a rozdávanie rúšok... 4 percentá dokonca prispeli alebo prispievajú neziskovým organizáciám a 3 percentá sa zapojili do verejnej zbierky, hovorí sa v prieskume agentúry Focus pre DeníkN.

Nový koronavírus nám exemplárne ukazuje našu zraniteľnosť a odkázanosť na ostatných. Ponúka sa preto otázka, či aktuálny solidárny zápal pod hrozbou ochorenia či úmrtia pretrvá aj po upokojení situácie.

Dôvera k vláde
Vynorila sa dôvera, ktorej prieskumy verejnej mienky predpovedali postupný zánik a, najmä, Slovensko patrilo ku krajinám s jej najnižšou mierou. Odrazu dôverujú ľudia vláde aj sebe navzájom. Väčšina obyvateľov SR (61 percent) dôveruje štátu, že sa postará o svojich občanov - (Focus pre DennikN)

Duševné zdravie
Je vysoko pravdepodobné, že krivka pandémie koronavírusu bude nasledovaná zvýšeným výskytom príznakov duševných porúch a zhoršenia stavu ľudí, ktorí už duševnými poruchami trpia. Už teraz (začiatok apríla 2020) sa 5-násobne zvýšil nárast volaní na linky dôvery a témou sú strach, obavy, úzkosti vyvolané pandémiou. Vzrástli aj problémy so závislosťami a stúplo aj domáce násilie.


Smrť ako súčasť života (a nie ako trest)
aj to je nezamýšľaný dôsledok pandémie koronavírusu.

* * *
„Treba prijať ako fakt, že takmer celý život sa presunul na internet – práca, zábava, stravovanie, vzdelávanie, šport, a dokonca aj spoločenské večierky. Tomu sa musí prispôsobiť aj biznis. Tento trend tu bol už dávnejšie, ale teraz sa urýchlil. Treba rátať s tým, že aj keď sa doba korony skončí, svet už môže byť úplne iný, a tak to aj zostane, lebo ľudia si na novú realitu zvyknú.“ Ktovie, čomu nás naučí druhý mesiac pandémie koronavírusu.

Autorom príspevku je Marian Timoracký, ktorý je za BBDO KOMPAS. BBDO KOMPAS ponúka myšlienky, stratégie, insighty a inšpirácie pre rôzne trhové kategórie, kľúčové témy a zákaznícke segmenty.

Strategický Newsletter

Top správy z marketingu, médií a reklamy.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.