Koronakríza mala vplyv aj na podnikanie formou zdieľanej, respektíve kolaboratívnej ekonomiky. Kým odvetvia typické pre tento druh ekonomiky ako ubytovanie a doprava pocítili až 70-percentný prepad tržieb, nájdu sa firmy, ktorým sa spojenie síl a zdieľanie nákladov či priestorov vyplatilo.
Kým v uplynulých rokoch zdieľaná ekonomika rástla, zvyšovala obraty, tržby aj počet zamestnávaných ľudí a podiel na HDP, tento rok sa dôsledkom koronakrízy jej nárast zastaví. Dá sa však predpokladať, že to bude iba dočasná stagnácia, pretože táto forma podnikania je atraktívna pre čoraz väčší okruh ľudí. Dokonca môže byť jedným zo stimulov, ktoré pomôžu naštartovať stagnujúci hospodársky rast krajín EÚ aj za oceánom.
Zdieľaná ekonomika totiž podporuje vznik nových trhov, ponúka nové podnikateľské možnosti a je šancou aj pre malé podniky a jednotlivcov. Za ďalšiu z výhod ekonómovia a analytici považujú posilňovanie a rozširovanie komunít v rámci jednotlivých tržných ekonomík. Výhodou pre zákazníkov je jednoduchší prístup k väčšiemu množstvu tovaru a služieb, z ktorých si môže vyberať.
Spolu do centra
To je aj prípad na Slovensku nového konceptu zdieľania obchodných priestorov, respektíve regálov. Malí predajcovia - každý sám osebe schopný obchodovať iba online – sa spoločne podieľajú na nákladoch za prenájom priestorov v nákupnom centre s cieľom byť dostupnejší pre zákazníkov, zvýšiť ich počet a generovať väčší zisk. „Pôvodne sme začínali s kioskom v pasáži, ale ekonomika bola neúprosná, tržby pokrývali najmä nájomné. Mať v nákupnom centre predajňu bolo nepredstaviteľné. Reálnym sa to stalo, až keď sme viacerí spojili sily, naša spoločnosť si v nákupnom centre prenajala obchodné priestory a my v nich prenajímame regály ďalším obchodným partnerom. Tým sa rozšíril sortiment tovaru aj počet zákazníkov,“ hovorí Patrik Gunda z Pop Up Store.
Zdieľanie priestorov a nákladov na ne pomohlo zapojeným značkám prežiť náročné obdobie bez príjmov spôsobené koronakrízou. „Ak by mala každá značka vlastný kiosk, pre koronu by 90 percent z nich skrachovalo. V zdieľanej predajni sme však zvládli aj ekonomicky náročné časy, likvidačné to bolo len pre dve značky. Opätovne sa potvrdilo moje presvedčenie, že zdieľaná ekonomika je ekonomikou budúcnosti,“ tvrdí Patrik Gunda.
Reč čísel
Podľa údajov Eurostatu je zdieľaná ekonomika výrazným prínosom pre ekonomiku a jej formy sa stále rozširujú. Už nejde len o zdieľanie priestoru na bývanie, nákladov na cestovanie, dopravu či pôžičky. V roku 2019 sa podľa údajov európskeho štatistického úradu do tejto formy ekonomiky zapojilo 19 percent Európanov, čo je takmer identické číslo, aké malo v roku 2019 Slovensko (18 percent).
Z finančného hľadiska sú posledné známe údaje za rok 2016. Európska komisia vtedy zverejnila štatistiku, podľa ktorej sa príjmy zo zdieľanej ekonomiky u nás vyšplhali takmer na 122 miliónov eur, a to aj napriek tomu, že ako zdroj príjmu sa na Slovensku zdieľaná ekonomika využíva minimálne. V roku 2016 tvorila iba 0,13 percenta HDP a zamestnávala 3 575 ľudí. Napriek neveľkým počtom ide o najvyššie čísla spomedzi krajín V4. V rámci EÚ sú najväčšími trhmi zdieľanej ekonomiky Francúzsko, Veľká Británia a Španielsko.
Prepad zakladateľov
Analytici sa zhodujú v názore, že vplyvom koronakrízy, keď poklesli zisky priekopníkov zdieľanej ekonomiky (ubytovacie a prepravné služby) až o 70 percent, sa táto forma ekonomiky uplatní aj v ďalších odvetviach. Oslovuje najmä ľudí mladšej a strednej generácie, ktorí menia svoj životný štýl pod vplyvom uvedomenia, že nepotrebujú vlastniť, ale využívať. Vlastníctvo hmotných vecí stráca na atraktivite. Najmä mladšie ročníky preferujú namiesto zveľaďovania majetku zhodnocovanie financií formou cestovania, spoznávania a zážitkov, investovania do vzdelania a do zdravého životného štýlu.
„Som presvedčený, že koncept, kde sa viacerí výrobcovia či predajcovia podieľajú na nákladoch za priestory a zároveň šetria náklady na marketing, je atraktívny pre mnohých obchodníkov s nižším obratom alebo užším sortimentom,“ myslí si Patrik Gunda z Pop Up Store. „Deliť sa o náklady má zmysel, zvyšok je už len o dôvere a schopnosti vybrať si vhodných partnerov na sharing.“
V neposlednom rade hovorí v prospech rozmachu zdieľanej ekonomiky aj čoraz evidentnejšia snaha ľudí žiť ekologicky a znižovať spotrebovávanie zdrojov planéty. Čo príde po zdieľaní ubytovania, dopravy, peňazí, oblečenia či priestorov, bude zrejmé už čoskoro.